Foto: Shutterstock

Slovensko je nad priemerom eurozóny

Priemerná inflácia v krajinách eurozóny vystúpila na 3 %. Je to o celý percentuálny bod viac, ako je želaná a dlhodobo tolerovateľná 2-percentná hranica. Napriek tomu je nárast inflácie v krajinách do nej začlenených len mierny.

Slovenská republika patrí k tým krajinám, v ktorých je inflácia vyššia ako priemer eurozóny. V auguste ceny tovarov a služieb „vyskočili“ medziročne na 3,8 %. Najviac zdraželi pohonné látky, tabak a bývanie. Priplatili sme si aj za niektoré základné druhy potravín, ako napríklad zeleninu, chlieb, mäso, mliečne výrobky a vajcia. Takto draho sme na Slovensku nemali počas posledných deviatich rokov.

Ekonomickí analytici predpokladajú, že obyvatelia Slovenska v súvislosti s rýchlo rastúcou infláciou majú to najhoršie ešte len pred sebou. Ak bude aj naďalej stúpať týmto tempom, je viac ako zrejmé, že pokazí radosť občanom z podobne rýchlo rastúcich miezd, ktoré predstavujú protiváhu čoraz drahších tovarov a služieb.

Situácia je horšia, ako pôvodne očakávali

Horšia situácia ako na Slovensku je aktuálne v Česku. Cenová hladina tu v auguste stúpla na 4,1 %, čo je viac, ako predpokladali aj najpesimistickejšie prognózy. Ceny miestnych tovarov vzrástli o 3,6 % a služieb dokonca o 4,9 %. Ich nárast je v Česku najrýchlejší za posledných 13 rokov a skeptici tvrdia, že inflácia smeruje k piatim percentám.

Hranica tolerančného pásma akceptovaná miestnou centrálnou bankou sa nachádza podstatne nižšie, ako ukazujú aktuálne čísla inflácie v krajine. Českí ekonómovia predpokladajú, že prudké zdražovanie súvisí s pumpovaním peňazí do ekonomiky počas razantného nástupu pandémie koronavírusu, ktorá vyvolala prudké zníženie výrobných kapacít.

Zároveň tiež poukazujú na to, že problémom je takzvaná jadrová inflácia, teda inflácia očistená o cenovo kolísavejšie položky spotrebiteľského koša, ako sú napríklad potraviny alebo energie. Práve táto jadrová inflácia je v krajine najvyššia od 90. rokov minulého storočia.

Česko zvýši úrokové sadzby, ECB nie

Predpokladá sa, že Česká národná banka (ČNB) na situáciu zareaguje ďalším zvyšovaním základných úrokových sadzieb. Členovia bankovej rady ČNB už teraz avizujú, že najbližšie by to mohlo byť o pol percentuálneho bodu. To podľa analytikov bude mať negatívny vplyv na chod ekonomiky krajiny a zároveň sa zvýši aj rozdiel medzi úrokovými sadzbami v Česku a v eurozóne.

Naopak, Európska centrálna banka (ECB) prostredníctvom Rady guvernérov deklarovala, že neplánuje zvyšovať základné úrokové sadzby, a to ani v prípade, ak by inflácia v eurozóne vystúpila nad úroveň želaných 2 %, čo sa vlastne už stalo.

Ako sú na tom iné krajiny

Ešte horšia situácia ako v Českej republike panuje v Rusku. Ruská centrálna banka zvýšila sadzby o ďalších 25 bázických bodov na úroveň 6,75 %. Bolo to už piate zvýšenie úrokových sadzieb za sebou.

Banka sa tak snaží bojovať s infláciou, ktorá sa nachádza na svojich päťročných maximách. Jej úroveň v auguste dosiahla alarmujúcich 6,7 %. Vysoká inflácia je aj v USA, aktuálne 5,3 %. 

V rámci eurozóny registrujú najvyšší index spotrebiteľských cien v pobaltských krajinách – v Estónsku a Litve na úrovni 5 % a potom v Belgicku (4,7 %). Najnižší je na Malte (0,4 %), v Grécku (1,2 %) a Portugalsku, (1,3 %).

Dôležité bude, kam až porastie cena energií

Najsilnejšia európska ekonomika – nemecká – dopláca na ceny energií, ktoré sú tu najdrahšie v histórii krajiny. Je to jeden z dôsledkov rozhodnutia, že sa Nemecko postavilo do čela iniciatívy uhlíkovej neutrality do roku 2050. Samotná inflácia je tu najvyššia za posledných 30 rokov.

Vo všeobecnosti sa v Európe očakáva, že cena energií ešte bude rásť. Veľkoobchodná cena zemného plynu len v tomto roku vzrástla o 200 %. Drahý plyn zároveň zvyšuje cenu elektriny, ktorá sa z neho vyrába. Ďalšou komoditou, z ktorej sa elektrina vyrába, je uhlie. Na to sú však potrebné emisné povolenky a tie sú v tomto roku historicky najdrahšie.

Očakáva sa teda, že v blízkej budúcnosti by v Európe mali zdražieť elektrina aj plyn, čo sa prejaví ďalším zvýšením inflácie. A dlhodobá snaha o „zelenú“ Európu dáva tušiť, že nemalé náklady na dosiahnutie tohto odvážneho cieľa prispejú k tomu, že vysoké čísla inflácie môžu trvať dlhšie, ako v súčasnosti predpokladajú analytici.

Aké sú prognózy slovenských analytikov

Výhľady do budúcnosti z pera európskych analytikov sa výrazne rozchádzajú. Pozrime sa preto aspoň na to, ako vidia situáciu ich slovenskí kolegovia:

„Očakávame, že rast spotrebiteľských cien v tomto roku dosiahne v priemere 2,4 % s jemným zrýchlením v budúcom roku na 2,8 %, kde zohrajú úlohu najmä ceny energií. Do ďalších mesiacov tohto roka predpokladáme zvýšenú mieru inflácie kulminujúcu práve na prelome leta a jesene s postupným zvoľnením jej tempa v závere roka,“ myslí si Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne s tým, že väčšinu z inflačných tlakov označil za dočasné, pričom k bežným nižším mieram inflácie by sme sa podľa neho mali dostať v druhej polovici budúceho roka.

Podľa Ľudovíta Koršňáka z UniCredit Bank by sa inflácia na Slovensku mala zrýchľovať aj v nasledujúcich mesiacoch. V závere tohto roka by mohla presiahnuť hranicu 4 % a svoje maximum by mohla atakovať v úvode nasledujúceho roka na úrovni 5 %.

Podobný názor má aj Eva Sadovská zo spoločnosti Wood & Company: „Predpokladáme, že tempo zdražovania sa do konca roka ešte zrýchli v prípade potravín a nealkoholických nápojov, pričom na prelome rokov 2021 a 2022 si za ne budeme priplácať navyše približne 5 %.“ V roku 2022 je podľa nej potrebné počítať navyše s nárastom nákladov na bývanie v dôsledku zdraženia cien elektriny a plynu.