Inflácia vplýva na financie troch štvrtín mladých Slovákov, no ich investičná gramotnosť je slabá

Eva Sadovská 21.3.2023 Poslať

Aktuálne (20. až 26. marec 2023) na celom svete prebieha Global Money Week, teda Globálny týždeň peňazí. Cieľom každoročnej kampane je zvyšovanie povedomia o dôležitosti finančnej uvedomelosti mladých ľudí. Práve nadobúdanie vedomostí, zručností a postojov je predpokladom pre správne finančné rozhodnutia a dosiahnutie finančného blahobytu. V našej analýze sa pozrieme na to, aké vedomosti a sebavedomie v oblasti investovania majú mladí Slováci a Slovenky, ako sú na tom v porovnaní s mladými Čechmi, ale aj na to, ako rekordná inflácia ovplyvnila ich osobné financie.

Foto: Unsplash

Zdražovanie ovplyvňuje 76 % mladých Slovákov

Na Slovensku sme svedkami rekordne vysokej vyše 15-percentnej inflácie. Až 75,9 % mladých Slovákov a Sloveniek (vo veku 18 až 26 rokov) vníma výrazné zdražovanie ako riziko, ktoré ovplyvňuje ich osobné financie.

Obava z pomalého rastu platov sa týkala 44 % opýtaných, rastúce úroky na pôžičkách (vrátane hypotéky) trápia 34 % mladých. Kvôli rastúcim cenám muselo siahnuť na svoju finančnú rezervu 39 % mladých mileniálov. Ako problém vnímame aj fakt, že finančnú rezervu nemá až 16,3 % spomedzi opýtaných.

Čo si mileniáli dokážu odoprieť?

Na otázku, čo by si Slovenky a Slováci vo veku 18 až 26 rokov museli odoprieť, aby sa vošli do rodinného, respektíve osobného rozpočtu, bolo najčastejšou odpoveďou jedlo v reštaurácii s podielom 40,4 %. Nasledovali nové oblečenie, dovolenka či nové vybavenie do domácnosti s podielmi 35,5 %, 33,3 % a 31,2 %.

Len pre zaujímavosť, až 61 % opýtaných Slovákov vo veku 18 až 26 rokov uviedlo, že ich čistý mesačný príjem je do 400 eur. Na druhej strane príjem od 401 eur do 1 200 eur uviedlo dovedna takmer 37 % mladých respondentov. Výška príjmov súvisí s tým, že ide zväčša o študentov.

Vyplynulo to z najaktuálnejšieho prieskumu Indexu investičnej gramotnosti (IIG), ktorý na Slovensku realizovala investičná platforma Portu spolu s výskumnou agentúrou IPSOS v závere roka 2022.

Metodika pre výpočet Indexu investičnej gramotnosti

Index sleduje úroveň investičnej gramotnosti na Slovensku a zostavený je na základe dotazníkového prieskumu. Obsahovo pokrýva dôležité oblasti investičnej gramotnosti: vplyv inflácie, vzťah riziko – výnos, finančnú matematiku, princíp zloženého úročenia, princíp diverzifikácie a vplyv menových kurzov. Výsledok indexu je zhotovený na základe vopred stanovenej metodiky hodnotenia odpovedí respondentov. Otázky sú testované na reprezentatívnej vzorke slovenskej populácie: internetová populácia od 18 do 65 rokov, 1 050 respondentov, zber dát v novembri 2022. Východisková hodnota indexu bola pri prvom meraní v novembri 2021 nastavená pre Slovenskú republiku na úroveň 100 bodov. Záväzok zo strany Portu je minimálne raz ročne aktualizovať jeho stav.

65122

V investovaní si veria, no gramotnosť je slabšia

Nielen v súvislosti s rekordne vysokou infláciou sa stále intenzívnejšie hovorí o investovaní ako o prevencii pred stratou hodnoty úspor. Aký postoj má k investovaniu mladá generácia? Podľa IIG si v otázkach investovania verí 51,1 % respondentov vo veku 18 až 26 rokov, čo je viac oproti údaju za celú populáciu Slovenskej republiky vo veku od 18 do 65 rokov, kde je sebadôvera na úrovni 39,4 %.

Na druhej strane práve táto veková kategória vo väčšej miere nepozná správne odpovede na otázky týkajúce sa investovania a v indexe investičnej gramotnosti dosahuje podpriemernú úroveň 97,1 bodu (v porovnaní s indexom na úrovni 100,6 bodu). Pozitívom je, že záujem mladých o investovanie na Slovensku rastie.

Najväčší nedostatok znalostí je v týchto piatich kľúčových oblastiach:

Nepoznajú rozdiel medzi investovaním a sporením.
Pomerne často si neuvedomujú, že výnosy pri investovaní nie sú zaručené.
Majú mylné očakávanie, že ak v minulosti výnosy rástli, bude to tak aj naďalej.
Majú problémy s počítaním percent.
Nedostatky sú aj v téme zloženého úročenia.

Česi rozumejú investovaniu lepšie ako Slováci

V investičnej gramotnosti mladí ľudia zo Slovenska (s hodnotou indexu na úrovni 97,1) významne zaostávajú za rovesníkmi z Česka (s hodnotou 114,7). Dokonca práve vo vekovej kategórii od 18 do 26 rokov je rozdiel najpriepastnejší.

Navyše kým mladí Česi si v investičnej gramotnosti oproti roku 2021 polepšili, Slováci v tomto veku dosiahli medziročne slabšiu úroveň indexu. Mileniáli v Českej republike zároveň dosahujú najvyššie úrovne investičnej gramotnosti spomedzi všetkých vekových kategórií, čo sa o Slovensku povedať nedá.