Inflácia valcuje úroky na vkladoch už desať rokov. Úspory pred infláciou môžeme ochrániť investovaním.

Eva Sadovská Publikované: 18.8.2026 Poslať

Slovenské domácnosti držia až 43 % svojich finančných aktív v hotovosti alebo na účtoch a vkladoch v bankách. Hoci sa tento podiel v posledných rokoch postupne znižuje, mnohí Slováci a Slovenky naďalej zbytočne prichádzajú o časť hodnoty svojich úspor. Rast cien tovarov a služieb totiž dlhodobo prevyšuje úročenie bežných účtov či termínovaných vkladov. V aktuálnej analýze sa analytička WOOD & Company Eva Sadovská pozrela nielen na vývoj inflácie a úrokových sadzieb na vkladoch za posledné desaťročie, ale aj na to, koľko mohli domácnosti prerobiť prehnane konzervatívnym prístupom k správe svojich financií. Súčasťou analýzy je aj pohľad na očakávané výnosy investorov a ich predstavy o zhodnotení investičných portfólií.

Foto: Katharina Kammermann

V analýze sa dozviete:

Ako sa vyvíjali úroky na vkladoch v bankách a ako rast cien tovarov a služieb za posledné desaťročie?
Ako môžeme naše úspory zhodnotiť a ochrániť pred infláciou?
Koľko môžu domácnosti prerobiť prehnane konzervatívnym prístupom k správe svojich financií?
A aké výnosy Slováci očakávajú na ročnej báze v prípade svojich investičných portfólií?

Inflácia je podstatne vyššia ako úroky na účtoch a vkladoch už desiaty rok

Počas posledných deviatich rokov (teda od roku 2017) inflácia na Slovensku vždy prevýšila priemernú úroveň úrokovej miery na bežných účtoch aj termínovaných vkladoch. Rovnakú situáciu očakávame aj v aktuálnom roku 2026.

Priemerné sadzby na vkladoch s dohodnutou dobou splatnosti do 2 rokov pre domácnosti boli evidované od roku 2017 v rozpätí 0,34 až 2,51 % p. a. V prípade bežných účtov, teda vkladov splatných na požiadanie, išlo o ešte nižšiu, na grafe takmer neviditeľnú, úroveň 0,01 až 0,07 % p. a.

Rast cien tovarov a služieb sa v rokoch 2017 až 2021 pohyboval ešte v prijateľnom rozmedzí 1,3 až 3,2 %, avšak počas rokov 2022 a 2023 sme zažili rekordne rýchle zdražovanie v krajine a to na priemerných úrovniach 12,8 a 10,5 %. V ďalších rokoch 2024 a 2025 inflácia spomalila na 2,8 a 4,0 % a priemer za prvý polrok 2026 bol evidovaný na úrovni 3,7 %. Vyplýva to z prepočtov a údajov Národnej banky Slovenska (NBS) a Štatistického úradu SR (ŠÚ SR).

Mať finančnú rezervu v banke je samozrejme nevyhnutné. Ide o „peniaze po ruke“, ktoré môžeme kedykoľvek alebo po určitom čase použiť. Vo všeobecnosti sa odporúča rezerva vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov. Ak ale nechávame ležať na účtoch zbytočne vysoké sumy peňazí, ich kúpna sila klesá.

V hotovosti a na účtoch držíme až 43 % finančných aktív. Podiel investícií je iba 27 %

Slováci patria naďalej medzi konzervatívne národy. Dáta Eurostatu však predsa naznačujú mierny posun vpred. Kým pred desiatimi rokmi tvorili hotovosť a vklady v bankách viac ako polovicu finančných aktív domácností, v roku 2025 už išlo približne o 43 %. Aj napriek tomu ide o privysoké číslo.

Dlhodobým riešením na boj s infláciou či na efektívne zhodnocovanie finančných prostriedkov je investovanie. Avšak podľa dát Eurostatu je podiel investícií do dlhopisov, akcií, ETF či podielových fondov pomerne nízky, vlani tvoril len 27 % finančných aktív slovenských domácností. Za väčšinou európskych krajín tak zaostávame, nakoľko investície ich domácností dlhodobo prevažujú nad hotovosťou a vkladmi.

Sporiť si na účte či termínovanom vklade nestačí. Pri investovaní hrá kľúčovú rolu efekt zloženého úročenia a čas

Príklad č. 1: Predstavme si, že rodič dieťaťu odkladá 50 eur mesačne počas 20 rokov. Ak by peniaze len sporil (pri ročnej úrokovej sadzbe 2 %), tak po 20 rokoch by nasporená suma dosiahla vyše 14,7 tis. eur. Ak by ale rovnakú sumu investoval (pri dlhodobom priemernom výnose 7 % ročne), tak po 20 rokoch by hodnota investície mohla dosiahnuť približne 26,0 tis. eur. Rozdiel predstavuje až cca 11,3 tis. eur.

Príklad č.2: Predstavme si, že rodič dieťaťu odkladá 50 eur mesačne, a to hneď od narodenia po dobu 20 rokov. Pri priemernom ročnom výnose 7 % po 20 rokoch dosiahne hodnota investície 26,0 tis. eur. Ak ale rodič začne s investovaním u dieťaťa až vo veku 10 rokov, tak hodnota investície bude u 20-ročného „dieťaťa“ iba na úrovni 8,7 tis. eur. Rozdiel predstavuje až cca 17,3 tis. eur. Čas zohráva dokonca až takú rolu, že ak by od narodenia dieťaťa rodič investoval nižšiu sumu 20 eur mesačne po dobu 20 rokov, tak výsledná hodnota investície by dosiahla úroveň 10,4 tis. eur. Aj preto je lepšie začať s investovaním u detí čím skôr, hoci aj v menších sumách.

Aké výnosy investujúci Slováci očakávajú v prípade svojich investičných portfólií?

Zaujímavé výsledky týkajúce sa očakávaných ročných výnosov v prípade investičných portfólií priniesol prieskum spoločnosti IPSOS. Najčastejšie (s podielom 18,2 %) Slováci uviedli, že ich očakávaný ročný výnos portfólia by sa mohol pohybovať v rozpätí 5,1 % až 7 %. Pásmo 3,1 % až 5 % uviedlo 17,5 % opýtaných investujúcich Slovákov. V rozpätiach 7,1 % až 9 % a 9,1 % až 11 % sa sústredilo 13,3 % a 14,7 % respondentov. Na druhej strane, približne každý šiesty investujúci Slovák nevie vôbec odhadnúť očakávaný ročný výnos vo svojom portfóliu.

„Slováci od svojich investičných portfólií očakávajú v priemere ročný výnos približne 8 %. Ak však vychádzame z toho, do akých aktív v skutočnosti investujú, ich očakávania možno považovať za príliš optimistické. Investorom preto odporúčam nechať si svoje investičné portfólio pravidelne zanalyzovať investičným profesionálom, v prípade skúsených investorov wealth manažérom. Získajú tak reálny obraz o tom, aký výnos možno od ich portfólia očakávať a či zodpovedá ich investičným cieľom. Výsledkom takéhoto auditu môže byť úprava investičnej stratégie, zmena spôsobu organizácie majetku, výmena investičných nástrojov z dôvodu ich nedostatočnej výkonnosti, nevhodnej miery rizika, vysokých poplatkov alebo daňovej neefektívnosti. Možností optimalizácie je, samozrejme, viac. Avšak skúsený wealth manažér dokáže portfólio nastaviť tak, aby lepšie zodpovedalo cieľom investora. V mnohých prípadoch možno dosiahnuť vyšší potenciál výnosu bez neprimeraného zvyšovania rizika, prípadne dokonca pri zachovaní alebo znížení jeho celkovej rizikovosti,” skonštatoval Maroš Ďurik, Wealth Management Director z Wood & Company.

Wealth management je služba, ktorá poskytuje komplexný prístup k správe majetku najmä bonitných klientov. Práca wealth manažéra spočíva v budovaní dlhodobého osobného vzťahu s klientom vychádzajúceho z porozumenia jeho finančnej situácie a cieľov. Wealth manažér sa pritom pozerá na klientov majetok ako na celok – zohľadňuje nielen finančné investície, ale aj iné typy aktív či podnikateľskú činnosť. Okrem štandardných investičných produktov mu do portfólia dokáže zaradiť unikátne investičné nástroje.