Foto: Shutterstock

Ak je odhad Eurostatu správny, tak inflácia na Slovensku medzimesačne vzrástla o rovného pol percenta a v eurozóne až o sedem desatín percentuálneho bodu. Smerom nahor ju potiahli najmä stále sa zvyšujúce ceny energií. Inflácia na Slovensku vo februári 2022 je podľa týchto údajov najvyššia za posledných 17 rokov a v krajinách eurozóny dosiaľ nikdy takto vysoko nebola (od roku 1999). 

Inflácia porastie aj naďalej

Analytici predpokladajú, že inflácia v blízkej budúcnosti porastie aj naďalej. Ako kľúčový z dôvodov uvádzajú vojenský konflikt na Ukrajine a ekonomické dôsledky z neho vyplývajúce.

„Vo februári sme očakávali infláciu v eurozóne na úrovni 5,3 %, no ona stúpla až na 5,8 %. Predpokladáme, že v marci 2022 sa dostane výrazne nad 6 %,“ konštatuje hlavný makroekonomický analytik SAXO Bank Christopher Dembik.

Podľa jeho slov je inflácia v eurozóne až nepríjemne vysoká. A práve preto ju nemožno považovať len za prechodný jav tak, ako to dlhodobo tvrdí Európska centrálna banka.  

Najviac zo všetkého zdraželi energie

Pozrime sa podrobnejšie na jednotlivé zložky inflácie. Najvyššiu mieru zdraženia vykazujú energie. Vo februári 2022 až o 31,7 % – v porovnaní s januárom, keď dosiahla 28,8 %. „Ceny energií budú v dôsledku ukrajinského konfliktu v krátkodobom horizonte naďalej rásť. Nedávne zvýšenie veľkoobchodných cien ropy a zemného plynu sa v najbližších mesiacoch pravdepodobne vo veľkej miere prenesie aj na spotrebiteľov,“ myslí si analytik.

No energie nie sú jediným faktorom, ktorý tlačí infláciu nahor. Potrebné je spomenúť aj potraviny, alkohol a tabak, ktoré v porovnaní s januárovými 3,3 % zdraželi o 4,1 %, potom priemyselné tovary bez energií (3,0 % oproti 2,1 %) a služby (2,5 % oproti 2,3 %).

„Inflácia tovarov zostane zvýšená pravdepodobne počas celej prvej polovice tohto roka. Príčinou je prerušenie dodávateľského reťazca a tiež nárast cien potravinových komodít,“ vymenúva dôvody analytik.

Čo nás čaká v blízkej budúcnosti?

Tak, ako prítomnosť zásadným spôsobom ovplyvňuje vojenský konflikt na Ukrajine, rovnako bude mať vplyv aj na blízku budúcnosť. „V krátkodobom horizonte sa domnievame, že Európska centrálna banka (ECB) odloží zmenu kormidla menovej politiky, kým sa situácia na Ukrajine nevyjasní,“ očakáva bankový analytik.

Napriek tomu bude zaujímavé sledovať, ako sa vyvinie budúcotýždňové zasadnutie Rady guvernérov ECB. Za dôležité ho označil aj guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír aj preto, lebo guvernéri očakávajú, že na svojom marcovom stretnutí budú mať k dispozícii viac relevantných dát ako v januári tohto roku. Otázkou je, čo s ich rozhodnutím urobí eskalácia vojnového napätia na Ukrajine, pretože počítali, naopak, s upokojením situácie.  

„Určite zaznejú hlasy volajúce po sprísnenej menovej politike v boji proti inflácii. V rámci Rady guvernérov ECB môžeme čakať búrlivú diskusiu o možnosti zvýšiť úrokové sadzby skôr, ako sa očakávalo,“ dodáva Ch. Dembik s tým, že na centrálnu banku v strednodobom horizonte čaká nový inflačný šok, ktorý spôsobí kombinácia zelenej transformácie, štrukturálneho nedostatku investícií do energetickej infraštruktúry a pretrvávajúcej problematickej situácie na Ukrajine.