Foto: Shutterstock

V eurozóne sa očakával výraznejší pokles

Inflácia v krajinách eurozóny sa síce znížila, no analytici očakávali, že pokles bude ešte výraznejší. Počíali, že medziročné tempo zdražovania tovarov a služieb sa zastaví na úrovni 8,3 %, prípadne ešte nižšie.

Napriek tomu je dobrou správou, že inflácia v eurozóne klesla už štvrtý raz za sebou. Oproti maximu, ktoré dosiahla v októbri 2022 na úrovni 10,6 %, je v súčasnosti o viac ako o 2 % nižšia.

Ešte výraznejšiemu poklesu však zabránili najmä stále rastúce ceny potravín (15 %). Tie dokonca predbehli dosiaľ kľúčovú položku, ktorou boli ceny energií (13,7 %). Nasledujú ceny priemyselných tovarov bez energií (6,8 %) a služieb (4,8 %).  

Máme štvrtú najvyššiu infláciu eurozóny

Hoci vo väčšine krajín eurozóny inflácia klesá, na Slovensku dosiahla svoje nové maximum. Aktuálnych 15,5 % je o šesť desatín percentuálneho bodu viac ako v predchádzajúcom mesiaci. Stále platí, že Slovensko má štvrtú najvyššiu infláciu v rámci eurozóny, náš „náskok“ pred pobaltskými krajinami je už len minimálny. 

Aktuálne najnižšiu infláciu v eurozóne má Luxembursko (4,8 %). Nasledujú Španielsko (6,1 %), Grécko (6,5 %), Cyprus (6,7 %), Malta (7,0 %), Francúzsko (7,2 %) a Fínsko (7,9 %). Naopak, najvyššie čísla stále dosahujú Lotyšsko (20,1 %), Estónsko (17,8 %) a Litva (17,2 %).

ECB aj FED úroky ešte zvýšia

Napriek tomu, že priemerná inflácia v krajinách eurozóny už štyri mesiace za sebou klesá, Európska centrálna banka neochabuje vo svojej snahe zraziť ju ešte nižšie prostredníctvom zvyšovania svojich kľúčových úrokových sadzieb. Naposledy tak urobila 2. februára tohto roku, keď základný úrok zvýšila o polovicu percentuálneho bodu na 3 %.

Zdá sa, že tento proces zápasu s vysokou infláciou sa ešte tak skoro neskončí. Konštatoval to aj guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír, ktorý hovorí o potrebe definitívneho „skrotenia inflačnej beštie“. „Stále sme veľmi, veľmi ďaleko od cieľa. Nemôžeme si dovoliť poľaviť v tempe a na základe dnes dostupných dát na to ani nevidím dôvod,“ povedal.

Podobnú agresívnu monetárnu politiku razí aj americký Federálny rezervný systém FED. Ten takisto na začiatku februára už ôsmykrát za sebou zvýšil svoju základnú úrokovú sadzbu už na 4,75 %. „Inflácia sa trochu zmiernila, ale zostáva zvýšená,“ uviedla americká centrálna banka, čím naznačila, že vo zvyšovaní úrokov ešte zrejme bude pokračovať.

V Turecku to robia inak ako ostatní

Najvyššia inflácia spomedzi krajín v oblasti európskeho priestoru, respektíve na dotyku s ním, panuje v Turecku. Z minuloročných viac ako 80 % medzičasom dokázala klesnúť na januárových 57,68 %. Stále je to však príliš veľa, a preto by sa od miestnej vlády očakávalo, že podnikne adekvátne kroky.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan však k tejto téme pristupuje úplne opačne ako centrálne banky väčšiny krajín. Namiesto zvyšovania kľúčových úrokových sadzieb totiž nariadil ich znižovanie. Naposledy to bolo o polovicu percentuálneho bodu na 8,50 %. Pokračuje tak v minuloročnom trende, keď medzi augustom a novembrom 2022 znížil kľúčovú sadzbu o 5 percentuálnych bodov zo 14 % na 9 %.

Najvyššia inflácia za posledných 41 rokov

Štvorpercentná Inflácia v Japonsku je nižšia ako v ktoromkoľvek štáte eurozóny. Napriek tomu v krajine vychádzajúceho slnka spokojní nie sú. Operujú so štatistickým údajom, že takéto vysoké ceny tovarov a služieb nemali posledných 41 rokov. Naposledy sa to stalo v roku 1981 počas ropnej krízy na Blízkom východe, keď došlo k rapídnemu zdraženiu palív. 

Miestna centrálna banka si stanovila rovnako dvojpercentný cieľ, ako má ECB. Zrejme najviac bude musieť zápasiť s cenami potravín, ktoré sú až o 7,2 % vyššie, ako boli pred rokom. Japonská centrálna banka navyše plánuje zachovať mimoriadne nízke kľúčové úrokové sadzby, pretože sa bude snažiť podporiť spomaľujúcu ekonomiku, ktorá je čo do objemu hrubého domáceho produktu (HDP) treťou najväčšou na svete.