Inflácia nám v tomto roku môže z bankových účtov ukradnúť až dve miliardy eur

Foto: Shutterstock

Nakúpime drahšie, alebo menej

Medziročná miera inflácie na Slovensku sa vo februári 2022 aj pre vojnový konflikt na Ukrajine priblížila k 9 %. Pre naše životné úspory, ale aj peňaženky, je to veľmi zlá správa. Naznačuje totiž, že chudobnieme čoraz viac. Naše peniaze v dôsledku rastúcej inflácie strácajú svoju kúpnu silu.

Čo to presne znamená? „Ak sme si včera kúpili potraviny za 20 eur, pričom nákupný košík pozostával z desiatich potravín, o dva mesiace nás podobný nákup môže vyjsť už 25 a možno aj 30 eur. Prípadne si za tých istých 20 eur nakúpime len sedem alebo osem tých istých potravín,“ vysvetľuje investičný odborník spoločnosti Patners Investments Maroš Ovčarik.

Obavy o životné úspory

Podľa jeho slov rastúca inflácia však z dlhodobého hľadiska oveľa viac ovplyvňuje našu budúcnosť, pričom kritickým momentom je strata hodnoty životných úspor. Pre tie je inflácia najväčší nepriateľ. Podľa dostupných dát máme viac než 63 % finančného majetku uloženého v bankách v konzervatívnych produktoch, kde sa miera úrokov blíži alebo rovná nule.

„Na termínovaných vkladoch, bežných a sporiacich účtoch držia obyvatelia Slovenska približne 44 miliárd eur, a po zohľadnení minuloročnej priemernej miery inflácie na úrovni 3,2 % sa ich úspory vlani znehodnotili o 1,3 miliardy eur. Pokiaľ by časť týchto úspor vložili do rozumných investičných nástrojov, výrazne by znížili dosahy inflácie na hodnotu peňazí a svoje úspory by nielen ochránili, ale aj dlhodobo zhodnotili,“ vysvetľuje ďalej odborník.

Pozitívom je motivácia investovať

Hoci rekordná inflácia prináša skôr problémy v rodinných rozpočtoch, dá sa jej pripísať aj jedno malé plus – stimuluje ľudí zaoberať sa témou investovania. K tej sme mali podľa odborníka doposiaľ veľmi vlažný vzťah, čo nakoniec potvrdzujú aj porovnania s inými krajinami.

V rebríčkoch patríme do prvej trojky najkonzervatívnejších krajín Európy z pohľadu zhodnocovania majetku. Značné rozdiely vidieť už pri porovnaní so susedným Českom. „Kým na Slovensku je priemerný objem peňazí finančného majetku na hlavu 7 500 eur, v Česku je to nad 20-tisíc eur a pri ďalších krajinách sú to desiatky až stovky tisíc eur. Môže za to nižšia miera úspor, ktoré si naše domácnosti odkladajú, čo súvisí, samozrejme, aj s ekonomickou situáciou, ale aj zlá štruktúra rozloženia majetku. Tá bude v dlhodobom horizonte znamenať čoraz väčšie rozdiely v porovnaní s inými krajinami,“ dodáva.