Foto: Shutterstock

V súčasnosti na Slovensku pôsobia finanční agenti a popri nich existujú finanční poradcovia. Odmenu agentov pomocou províznych schém platia finančné inštitúcie, finančné poradenstvo si platí klient sám. Poradca pritom nepredáva konkrétne poistné produkty. Agenti by uvítali vznik kombinovaného poistného makléra, ktorý by poskytoval sprostredkovanie aj poradenstvo, a financovanie jeho služieb by bolo hybridné. Časť by platil klient, časť finančná inštitúcia.

Vznik poistného makléra sa nečrtá

Ministerstvo financií nevidí na vznik inštitútu makléra dôvod. „Inštitút ,poistného makléra‘ v minulosti v slovenskej legislatíve už existoval, ale žiadnu vyššiu pridanú hodnotu pre klientov nemal, keďže v podstate všetci ,poistní makléri‘ boli len finančnými agentmi platenými finančnými inštitúciami. Naopak, mixovanie skutočne nezávislého osobného poradenstva s predajom produktov za províziu bolo problematické z pohľadu konfliktu záujmov sprostredkovateľa či nejasností pre klienta, kto s ním aktuálne komunikuje a kto to platí,“ hovorí MF SR.

Smernica IDD pritom v súvislosti s výkonom finančného sprostredkovania hovorí aj o poskytovaní poradenstva. IDD totiž za distribúciu poistenia považuje okrem iného „činnosti spočívajúce v poradenstve, navrhovaní alebo vykonávaní iných prípravných prác vedúcich k uzavretiu zmlúv o poistení“.

Ministerstvo financií však odmieta, že by existoval rozpor medzi smernicou a slovenskou legislatívou. „Poradenstvo v zmysle smernice IDD predstavuje len poskytnutie rady, odporúčania, pričom takúto radu môže poskytnúť a mal by poskytnúť aj náš finančný agent. Následne smernica IDD rozlišuje pojem ,poradenstvo na základe objektívnej a osobnej analýzy‘, čo predstavuje obdobu nášho poradenstva. Taktiež by sme radi upozornili, že v tomto smere pri IDD nedošlo k nejakej systémovej zmene a počas takmer desaťročného fungovania nášho režimu neboli vznesené žiadne výhrady zo strany Európskej komisie (EK) či zástupcov finančných spotrebiteľov. Ministerstvo financií SR tak žiaden nesúlad medzi nastavením zákona a smernicou IDD nevidí,“ hovorí rezort.

Nefunkčné poradenstvo

Súčasný prístup, ktorý oddeľuje sprostredkovanie a poradenstvo podľa agentov, nefunguje. Klientom platená služba na slovenskom trhu v podstate neexistuje. „Dopyt po drahej platenej službe finančného poradenstva, ktoré by malo stáť stovky až tisíce eur, je veľmi nízky. Musíme si uvedomiť, že na Slovensku majú mnohí ľudia problém šetriť 20 eur na dôchodok. Neviem, prečo naši legislatívci na Slovensku očakávali, že platená služba poradcov tu bude fungovať,“ povedal predseda predstavenstva Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) Martin Lancz.

„My ako agenti nehovoríme, že naše služby sú zadarmo, férovo hovoríme, že ich platia finančné inštitúcie... Priama platba od klienta, ktorý má hlboko do vrecka, neprispieva k tomu, aby sa trh posúval ďalej,“ dopĺňa.

Napríklad v Českej republike takéto delenie na agentov a poradcov neexistuje. „Prístup, podľa ktorého služby buď platí klient, alebo poisťovňa, vychádza z čiernobieleho videnia sveta. Prirovnáva sa to často k profesii advokáta, ktorý nemôže zastupovať moje záujmy a zároveň byť platený mojou protistranou. To je však veľké nepochopenie toho, čo finančný sprostredkovateľ robí. Agent pracuje pre obe strany a nie je možné nakresliť hrubú čiaru,“ upozorňuje Ivan Špirakus, predseda Asociácie českých poisťovacích maklérov.

„V rámci prípravy IDD sa uskutočnila diskusia o tom, či má služby agenta platiť klient, alebo poisťovňa. EK robila veľkú štúdiu, ktorá sa zameriavala na malé a stredné firmy. Išlo o to, či by mali malé a stredné firmy vyplácať agentov podobne, ako to robia veľké firmy. Štúdia jasne preukázala, že malé firmy o túto formu záujem nemajú, pretože ich zaujíma celková suma, ktorú zaplatia,“ hovorí. „EK dospela k názoru, že ak by sa systém provízií zakázal, významná časť malých a stredných firiem v Európe by v podstate stratila možnosť získať kvalifikovanú službu poisťovacieho agenta, pretože by si ju nemohli zaplatiť,“ uzatvára Špirakus.