Hotovosť a vklady tvorili vlani až 43 %, podiel investícií sa zvýšil na 27 %

Foto: Mikhail Nilov

V analýze sa dozviete:

• Koľko peňazí majú slovenské domácnosti v hotovosti a na účtoch v bankách?
• Majú Slováci väčší apetít po investovaní ako kedysi a čo im bráni investovať viac?
• Ako sme na tom v porovnaní s inými Európanmi?
• Prečo Slováci nevyužívajú lepšie svoj investičný potenciál?

V hotovosti alebo na účtoch v bankách držíme naďalej príliš veľa peňazí, až 43 % z celkových finančných aktív

Slováci patria naďalej medzi konzervatívne národy, pokiaľ ide o financie, a situácii nepomáha ani slabšia finančná a investičná gramotnosť. Dáta Eurostatu však predsa naznačujú mierny posun vpred. Kým pred desiatimi rokmi tvorili hotovosť a vklady v bankách viac ako polovicu finančných aktív domácností, v roku 2025 už išlo približne o 43 %. Pokles bol evidovaný aj oproti roku 2024, kedy bol vykázaný takmer 45 % - ný podiel. Aj napriek tomu ide o privysoké číslo. Celkové finančné aktíva našich domácností predstavovali vlani približne 124,3 mld. eur, z čoho 53,4 mld. eur tvorili hotovosť a vklady v bankách.

Len pre porovnanie, podiel hotovosti a peňazí v bankách na celkových finančných aktívach  domácností sa v eurozóne pohybuje dlhodobo okolo jednej tretiny. Vyššie alebo rovnako vysoké podiely ako u nás evidujú v Luxembursku, v Portugalsku, v Slovinsku, v Grécku, na Malte, v Poľsku či na Cypre (43 až 51 %). Naopak, nižšie ako 30 % - né podiely vykazujú v rámci EÚ viaceré ekonomiky ako napríklad severské krajiny, Holandsko, Belgicko, Francúzsko, Taliansko, ale napríklad aj susedné Maďarsko.

Mať finančnú rezervu v banke je samozrejme nevyhnutné. Ide o „peniaze po ruke“, ktoré môžeme kedykoľvek alebo po určitom čase použiť. Vo všeobecnosti sa odporúča rezerva vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov. Ak ale nechávame ležať na účtoch zbytočne vysoké sumy peňazí, ich kúpna sila klesá. Inflácia je totiž dlhodobo podstatne vyššia než úroky na bežných účtoch či vkladoch v bankách.

V investovaní sa zlepšujeme, avšak potenciál stále nevyužívame naplno

Dlhodobým riešením na boj s infláciou či na efektívne zhodnocovanie finančných prostriedkov je investovanie. Avšak podľa dát Eurostatu je podiel investícií do dlhopisov, akcií, ETF či podielových fondov pomerne nízky, vlani tvoril len 27 % finančných aktív slovenských domácností. Napriek tomu prišlo medziročne k určitému nárastu podielu, nakoľko v roku 2024 bol vykázaný na úrovni 25 %. Objem zainvestovaných peňažných prostriedkov dosiahol vlani úroveň 33,9 mld. eur.

Vo väčšine európskych krajín dlhodobo investície prevažujú nad hotovosťou a vkladmi. Raritou nie sú ani ekonomiky, v ktorých investičné nástroje tvoria polovicu z celkových finančných aktív domácností. Medzi nimi sa nachádzajú aj susedné ekonomiky Maďarsko či Česká republika.

Významnou súčasťou finančných aktív slovenských domácností sú poistenie, dôchodky a štandardizované záruky. Táto zložka v roku 2025 tvorila podiel 23 %, pričom pred desaťročím išlo o cca 17 %.

Čo nám bráni investovať viac?

Hoci sa postupne posúvame vpred, investičný potenciál nevyužívame naplno. Čo teda bráni Slovákom a Slovenkám investovať viac? Brzdou do určitej miery môžu byť slabšie vedomosti našincov ohľadom investícií. Index investičnej gramotnosti (IIG), ktorý pripravuje investičná platforma Portu, dosiahol v úvode roka 2026 na Slovensku hodnotu 92,4. Išlo o najnižšiu úroveň za posledných 5 rokov a horšie sme na tom dlhodobo aj v porovnaní so susedným Českom. Problémy nám robí počítanie percent či princípy zloženého úročenia.

Ďalšou špecifickou črtou slovenských domácností je bývanie vo vlastnom. Podľa dát Eurostatu bývalo v roku 2024 vo vlastnej nehnuteľnosti vyše 93 % Slovákov. Po Rumunsku ide o druhý najvyšší podiel v únii. V EÚ bol vykázaný podiel 64,8 %. Práve slovenské domácnosti tak v mnohých prípadoch uprednostňujú kúpu nehnuteľnosti pred budovaním širšieho investičného portfólia. V minulosti Slováci investovali do nehnuteľností predovšetkým prostredníctvom kúpy investičných bytov. V posledných rokoch však možno pozorovať zmenu v správaní investorov, pre ktorých sa stáva čoraz obľúbenejšou alternatívou  investovanie do realitných fondov. Ide pritom nielen o fondy obsahujúce existujúce komerčné nehnuteľnosti, ako sú administratívne budovy či nákupné centrá, ale aj o fondy zamerané na developerské projekty spojené s celou výstavbou rezidenčných nehnuteľností.

V súčasnosti máme veľmi pestrú škálu možností ako investovať, ale zároveň aj dilemu ako sa v tom všetkom zorientovať. Vôbec nie je hanbou priznať si, že sa v širokej ponuke nevyznáme a nechať si poradiť od odborníkov. Na Slovensku to tak robí i drvivá väčšina skúsených kvalifikovaných investorov. Vyše 90 % spomedzi nich sa pri investovaní rozhoduje najmä podľa odporúčaní wealth manažéra.