Generácia Z myslí na budúcnosť, no dve tretiny dokážu prežiť len štvrťrok bez príjmu

Foto: Shutterstock

„Je potešiteľné, že mladí ľudia využívajú technológie aj v oblasti financií. Dnes majú naozaj jednoduchý prístup k sporiacim či investičným produktom, ktoré im môžu pomôcť lepšie sa zabezpečiť do budúcnosti a dlhodobo sa úspešne starať o svoje peniaze. Stále sa však musíme snažiť priniesť im užitočné a dôveryhodné informácie, aby sa vedeli dobre rozhodnúť. Obzvlášť to platí v prípade žien a ľudí s nižším vzdelaním,“ hovorí Vladimír Holovka, regionálny riaditeľ XTB pre Česko, Slovensko a Maďarsko.

Digitálne zdatná generácia, aj keď ide o financie

Mladí obyvatelia Slovenska od 18 do 30 rokov využívajú predovšetkým bankové aplikácie, nainštalované ich má takmer 9 z 10 mladých ľudí Generácie Z (88 %). Na porovnanie, v susednom Česku bankové aplikácie využíva až 93 % mladých ľudí.

Takmer tretina (29 %) využíva investičné aplikácie, ako je napríklad XTB. No pri ich využívaní je veľký rozdiel medzi mužmi a ženami – kým z opýtaných mladých mužov ich má až vyše 44 percent, u žien len niečo vyše 18 percent. „V Česku aj na Slovensku vnímame výrazný rodový rozdiel v prístupe k investovaniu. Zatiaľ čo muži aktívne vyhľadávajú investičné príležitosti, ženy zostávajú opatrnejšie. To predstavuje výzvu nielen pre finančné inštitúcie, ale aj pre celú spoločnosť – musíme pracovať na odstraňovaní bariér, ktoré ženy od investovania odrádzajú,“ upozorňuje Vladimír Holovka.

Najviac sú tieto aplikačné platformy využívané v Bratislavskom a Žilinskom kraji, u vysokoškolsky vzdelaných mladých, u žijúcich vo väčších mestách a u tých, ktorí investujú do kryptomien, akcií či fondov.

Oveľa menej siaha Generácia Z po aplikáciách pre finančné plánovanie, ako je napríklad Spendee. Pracuje s nimi len zhruba 1 z 10 respondentov. A žiadne bankové či investičné aplikácie nevyužíva 7 percent populácie dospelých do 30 rokov.

Koľko si dokáže Gen Z usporiť?

Napriek tomu, že sa mladí ľudia  kariérne len rozbiehajú, až takmer polovica (46 %) z nich si dokáže mesačne ušetriť od 50 do 200 eur. Neprekvapí, že až niečo viac ako tretina (37 %) ušetrí menej ako 50 eur. Viac ako 12 percent však hovorí, že ich úspory sú medzi 201 až 500 eurami mesačne a zvyšok (5 %) dokonca až vyše 500 eur.

Mladí s najväčšími mesačnými úsporami sú v Bratislavskom a Žilinskom kraji, medzi vysokoškolsky vzdelanými a vo väčších mestách. Títo ľudia aj najviac využívajú investičné produkty. Napríklad medzi tými, ktorí sú schopní usporiť 50 – 200 eur mesačne, po nich siaha až takmer 60 percent mladých.

Naopak, finančne zraniteľní s najnižšími úsporami sú najmä mladí ľudia so základným vzdelaním žijúci v mestách od 20- do 100-tisíc obyvateľov. Títo potom prirodzene využívajú investičné produkty v oveľa menšej miere.

Technológie povzbudzujú

Mladí tiež uvádzajú, že technológie väčšinu (52 %) motivujú sporiť viac než v minulosti. Štyria z desiatich respondentov uviedli, že sa ich sporenie vplyvom technológií nezmenilo, zvyšok (8 %) sporí menej.

Viac sporenia priniesli technológie predovšetkým mladým mužom. U žien je podiel tých, ktoré šetria vďaka technológiám viac, pod 50-percentnou hranicou, no stále je ich viac než tých, ktoré sporenie vďaka technológiám nezmenili.

Neprekvapí, že technológie v tomto smere viac prijímajú ľudia s vyšším vzdelaním a vo väčších mestách, zároveň sú to nadpriemerne tí, ktorí investujú do akcií, bondov, fondov či kryptomien.

Mladí myslia na budúcnosť

Pohľad do odpovedí na otázku o časovom horizonte, o ktorom pri sporení príslušníci Gen Z uvažujú, ukazuje uvedomelé správanie. Väčšina (55 %) sporí s dlhodobým horizontom, aby sa zabezpečili na dôchodok, zaistili si bývanie či získali finančnú slobodu. Rovnako vysoký podiel je medzi českými Gen Z, kde na dlhodobé ciele pri sporení myslí až 56 % mladých.

Pätina uprednostňuje strednodobý horizont, sporenie napríklad na auto či bicykel. A o málo viac (22 %) hovorí, že pred sebou v šetrení vidí krátky čas – sporia si na dovolenku či nový telefón.

Zaujímavé je, ako sa aj medzi mladými postupne menia preferencie: kým najmladšie ročníky (18 –21 rokov) sporia s dlhodobým výhľadom v menšej miere (44 %), veková skupina 22 – 25 rokov sa preklápa do väčšiny (51 %) a vo veku 26 – 30 rokov je už preferencia dlhodobých cieľov úplne jednoznačná (62,7 %).

Finančná zraniteľnosť je v tejto generácii stále značná

Tretina mladých ľudí by si v prípade straty príjmu dokázala finančne udržať životný štandard len jeden mesiac. Ďalších 35 percent by vedelo bez príjmu zafinancovať z úspor trojmesačné výdavky. Spolu by teda dve tretiny mladých zvládli bez ťažkostí prežiť z úspor maximálne štvrť roka.  „Finančná rezerva vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov je základom finančnej stability. Žiaľ, vidíme, že väčšina mladých ľudí takúto rezervu nemá. Odporúčame začať si odkladať aj menšie sumy pravidelne – kľúčová je pravidelnosť, nie výška sumy,“ radí Vladimír Holovka.

Prieskum tiež ukazuje, že mladé ženy sú v tomto zraniteľnejšie než muži. Nachádzajú sa častejšie v situácii, keď si vedia pokryť z rezerv len mesačnú potrebu výdavkov (35 % u žien, 25 % v prípade mužov).

Nadpriemerný finančný vankúš majú vysokoškolsky vzdelaní ľudia aj tí, ktorí investujú. Naopak, príslušníci Gen Z s jednomesačnou rezervou si často požičiavajú od rodiny či známych.

Kde sa mladí ľudia učia, ako nakladať s peniazmi?

Na túto otázku (viaceré možné odpovede) najviac ľudí (45 %) odpovedalo, že čerpá informácie od priateľov či rodiny. V Česku je podiel vyšší, až 48 %.

V kategórii 18 – 21 rokov je to dokonca až takmer 56 percent. Viac ako tretina sa spolieha na banky či finančných sprostredkovateľov. A štvrtina čerpá potrebné informácie zo sociálnych sietí. Tu opäť vyskakuje kategória najmladších (18 – 21 rokov), kde sa na siete spolieha až 42 percent opýtaných. Nadpriemerne sa na sociálne médiá po radu obracajú aj tí, ktorí investujú do kryptomien.

Na investičné aplikácie sa obracia 15 percent mladých (viac muži) a 17 percent (opäť viac muži) je ochotných študovať knihy či webové odborné články.

Varujúce je, že viac ako pätina (23 %) sa v tejto oblasti vôbec nevzdeláva. A aj tí, ktorí čerpajú informácie predovšetkým zo sociálnych médií, sú ohrození dezinformáciami. Opäť platí, že so zvyšujúcim sa dosiahnutým všeobecným vzdelaním sa mladí viac obracajú aj v oblasti financií na overenejšie zdroje.

Sporenie nestačí, kľúčom k ochrane úspor je investovanie

Odborníci zo spoločnosti XTB upozorňujú, že v súčasnom ekonomickom prostredí samotné sporenie na bežných alebo sporiacich účtoch neochráni kúpnu silu peňazí. „Úspory zostávajú dôležité ako nástroj krátkodobej finančnej istoty – ideálne je mať rezervu vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov. Ak však niekto nechá všetky svoje peniaze ležať na sporiacom účte, v dlhodobom horizonte prichádza o ich reálnu hodnotu. Úrokové sadzby sa v posledných rokoch pohybovali okolo troch percent, zatiaľ čo inflácia túto úroveň často presahovala,“ vysvetľuje hlavný analytik XTB Jiří Tyleček.

Podľa neho je riešením rozložiť časť úspor do investícií, napríklad prostredníctvom ETF fondov, ktoré umožňujú dlhodobé zhodnocovanie peňazí pri zachovaní rozumného rizika.
„Typickým príkladom je index S&P 500, ktorý za posledných desať rokov priniesol priemerný ročný výnos viac ako 12 percent, zatiaľ čo sporiace účty by v rovnakom období ponúkli priemerne len dve až tri percentá ročne. Tento rozdiel znamená, že investícia do akciového indexu by mohla z dlhodobého hľadiska priniesť viac než štvornásobné zhodnotenie v porovnaní s tradičným sporiacim účtom. Takto vysoké výnosy akciových trhov sa síce nemusia opakovať aj v budúcnosti, no je zrejmé, že z dlhodobého hľadiska investície vždy zarobia viac než samotné sporenie,“ dodáva analytik.

* Pozn.: Pre prieskum Prístupy k sporeniu v digitálnom veku Gen Z bol zber dát realizovaný prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos počas októbra 2025 na vzorke 827 respondentov zo Slovenska a Česka (16 až 29 rokov).