Gastrolístky: Diskrimináciu pri zdaňovaní je potrebné opraviť v zákone, no jeho schválenie je zatiaľ neisté

Foto: Bazoš

Ťažko čitateľné pravidlá

Po dlhých rokoch monopolného postavenia gastrolístkových firiem prišla v roku 2021 zmena. Nová vládna garnitúra dosiahla úpravu Zákonníka práce a od 1. marca tohto roku umožnila zamestnancom firiem výber medzi stravnými lístkami alebo finančným príspevkom na stravu. 

Novinka v zákone umožňujúca zmenu príspevku na stravovanie sa síce stala účinnou okamžite, no zamestnávatelia majú na implementáciu pravidiel čas do 31. januára 2022. Mnohé firmy ešte výber stravovacieho príspevku neumožňujú a vyčkávanie do poslednej chvíle sa im, zdá sa, môže vyplatiť. 

Prax z firiem, ktoré už novinku implementovali, totiž ukázala, že na prvý pohľad jednoduchú voľbu komplikujú nejednoznačné pravidlá v novele a tiež 15-stranový výklad finančnej správy o zdaňovaní príspevkov na stravovanie. Situácia podľa odborníkov robí „vrásky na čele“ aj skúseným účtovníkom a ekonómom. 

Gastráče sú zatiaľ výhodnejšie

Zmena zákona mala zamestnancom zabezpečiť možnosť výberu a zamestnávateľov odbremeniť od byrokratických povinností. Zákonodarcovia však zrejme nepočítali s tým, že novela prinesie toľko otáznikov a tiež s tým, že gastráče zostanú aj napriek zmene výhodnejšou alternatívou. 

Ak sa totiž rozhodnete pre finančný príspevok, zrejme vás nepoteší správa, že ho v prípade sumy vyššej ako 2,81 eura na deň budete musieť zdaniť a zaplatiť z neho aj odvody.

Od spustenia novely tak v mnohých firmách na Slovensku vznikajú dve skupiny zamestnancov. Tí, ktorí si vybrali finančný príspevok a musia svoje peniaze zdaniť a platiť odvody, a tí, ktorí sa rozhodli zostať pri gastrolístkoch, a sú oslobodení od dodatočného zdaňovania. 

Podľa odborníkov na pracovné právo to aktuálne vyzerá tak, ako keby zákonodarcovia novelu zákona „šili na mieru“ monopolným gastrolístkovým firmám, pričom zámer bol úplne opačný. 

Vyplácanie vopred nie je jednoduché

Zamestnávateľ je podľa novely zákona povinný svojmu zamestnancovi zabezpečiť stravovanie tak, aby mal k dispozícii stravné lístky alebo finančný príspevok už v prvý pracovný deň toho-ktorého mesiaca.

To je podstatný rozdiel oproti tomu, keď zamestnávateľ vypláca mzdy. Mzdu zamestnanec dostáva za odpracovaný mesiac dozadu, stravné lístky alebo príspevok však po novom dostáva za ešte neodpracované dni, na mesiac vopred. „Ak by zamestnanec stravné lístky dostal v oneskorení, takýto príspevok už nemôže byť oslobodený od dane,“ tvrdí Finančná správa SR. 

Rezort práce argumentuje tým, že ak by sa stravné poskytovalo pozadu, nový zamestnanec by prvý mesiac nedostal žiadny príspevok a dostal by ho až v priebehu nasledujúceho mesiaca. „Pri nízkopríjmových zamestnancoch, napríklad s minimálnou mzdou, by išlo o citeľný výpadok príjmu takéhoto zamestnanca,“ vysvetľuje hovorkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Eva Rovenská. Podľa nej by takýto zamestnanec nemal ani mzdu za prvý mesiac a nebola by mu vopred poskytnutá ani stravovacia poukážka alebo účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie.

Pre firmy však môže vyplácanie vopred predstavovať komplikáciu. Nevedia totiž s istotou, koľko dní v budúcom mesiaci zamestnanec reálne odpracuje. Ten totiž môže ísť na péenku, prípadne na dovolenku, a nepríjemnosťou môže byť aj ukončenie pracovného pomeru a dodatočné finančné vyrovnanie sa za vyplatenie príspevku.

Zabudli na niektoré skupiny

Novela zákona presne vymedzuje príspevky na stravu zamestnancov, ktorí majú riadne pracovné zmluvy, a nastavuje špeciálny režim aj pre dohodárov, konateľov či SZČO. 

Dohodár si môže vyberať medzi stravným lístkom a finančným príspevkom na stravu iba v takom prípade, ak mu zamestnávateľ poskytovanie stravovania stanoví v takzvanej dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. V takom prípade je príspevok oslobodený od dane a odvodov.

Druhou problémovou skupinou sú konatelia. Finančná správa hovorí, že konatelia nemajú právo výberu medzi stravným lístkom a finančným príspevkom, a zamestnávateľ im musí zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni, alebo v jedálni iného subjektu, alebo im dá gastrolístok.

V prípade príspevku na stravovanie zostali bez zmeny pravidiel aj samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Tie naďalej nemajú nárok na výber medzi gastrolístkami a finančným príspevkom. Ak nepoužívajú takzvané paušálne výdavky, ale vedú si účtovníctvo a chcú doň zahrnúť aj náklady na stravu, musia si naďalej odkladať bločky za jedlo, prípadne si nakupovať stravné lístky.

„Otázku zdaňovania, rovnako ako otázku uznania výdavkov na stravovanie SZČO, rieši zákon o dani z príjmov v gescii Ministerstva financií SR,“ komentuje E. Rovenská.

Zmena je zatiaľ neistá

Potrebu novely Zákonníka práce začiatkom roka pripustil šéf parlamentného finančného výboru Marián Viskupič (SaS), ktorý ešte v máji 2021 predložil vlastnú novelu zákona s cieľom odstrániť nedostatky. Rieši najmä úpravu rôzneho zdaňovania gastrolístkov a tiež zrušenie podmienky oslobodenia stravovacieho príspevku od daní, ak sa vyplatí vopred.

Parlament sa mal predloženou novelizáciou zaoberať v októbri tohto roku, no už teraz k nej vydalo nesúhlasné stanovisko Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, rovnako aj Ministerstvo financií SR, a tak je schválenie zákona neisté.

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR pre Financial Report uviedlo, že už existujúcou novelou Zákonníka práce sa snaží vyjsť v ústrety zamestnancom, pretože tá im umožňuje slobodný výber formy príspevku na stravovanie. Avizovanú novelu M. Viskupiča nekomentovalo. 

Verejnú diskusiu o gastrolístkoch pred schválením zákona si pýta aj združenie vydavateľov straveniek AMOBE. Podľa prezidenta AMOBE Štefana Petríka vedia títo vydavatelia ponúknuť svoje medzinárodné know-how a skúsenosti s rôznymi modelmi zabezpečenia stravného na vyspelých trhoch celej Európy. V združení AMOBE figurujú spoločnosti DOXX – Stravné lístky, Up Déjeuner a Edenred, ktoré v roku 2017 čelili obvineniu Protimonopolného úradu za kartelové dohody, a následne dostali pokuty vo výške niekoľkých stoviek tisíc eur.

Ak sa vládnej koalícii novelu podarí schváliť na jeseň, zákon by sa mohol zmeniť ešte pred uplynutím lehoty potrebnej na implementáciu zmien vo firmách. Tá sa končí 31. januára 2022.