Firmy s inštalovanou fotovoltikou musia v roku 2026 platiť spotrebnú daň, aj keď elektrinu nepredávajú ďalej

Tlačová správa Publikované: 26.1.2026 Poslať

Na boome nových inštalácií fotovoltických elektrární na Slovensku sa stále výrazne podieľajú firmy, a to nielen pre vlastnú spotrebu, ale takisto aj pre dodávky do siete či priamo zakontrahovaným odberateľom. S výrobou elektrickej energie pritom firmám vznikajú rôzne daňové povinnosti v závislosti od toho, v akom režime fotovoltickú elektráreň prevádzkujú. Finančná správa sa v posledných rokoch výraznejšie zameriava napríklad na kontrolu spotrebných daní, ktoré sa platia pri výrobe elektriny z fotovoltiky.

Foto: Shutterstock

Objem inštalovaných panelov rastie, firemných inštalácií je väčšina

Boom nových fotovoltických elektrární pokračoval aj v roku 2024 a prekonal predchádzajúci rekord. Kým v roku 2023 pribudol nových inštalovaný výkon 266,9 MW, v roku 2024 to bolo 280 MW. Viac ako polovica z celkového inštalovaného výkonu pritom pripadla na firemné fotovoltické elektrárne, ktoré sa týmto krokom snažia znižovať náklady na nákup energií a zlepšovať energetický mix v prospech „zelených“ zdrojov.

DPH ODVÁDZA ŠTÁTU typicky DODÁVATEĽ, výnimkou je obchod SO zahraničnOU OSOBOU

Ak si firmy inštalujú fotovoltiku vo vyššom výkone, aký potrebujú pre vlastnú prevádzku, a prebytočnú energiu dodávajú do siete, alebo ju dodávajú nájomcom priestorov, vzniká im daňová povinnosť. „V tomto prípade je firma v postavení zdaniteľnej osoby a keď dodáva do siete vyprodukovanú elektrinu alebo nájomcovi priestorov, ide sa o dodanie tovaru, ktoré je predmetom DPH,“ vysvetľuje Ľubomíra Murgašová, daňová odborníčka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Na firmu predávajúcu elektrinu sa vzťahuje jedna z dvoch základných situácií (tzv. „režim DPH“):

Dodanie elektrickej energie obchodníkovi, ktorý nakúpenú elektrinu ďalej predáva a jeho vlastná spotreba je zanedbateľná, t.j. dodanie „prostredníkovi“, pričom miestom dodania je sídlo obchodníka (resp. miesto jeho podnikania / prevádzkareň).
Dodanie elektrickej energie typicky konečnému spotrebiteľovi (v slovníku daňových odborníkov „inej osobe ako obchodníkovi“) s miestom dodania, kde je predmetná elektrina skutočne spotrebovaná. Ak zákazník elektrickú energiu nespotrebuje v celom množstve, miesto dodania nespotrebovanej elektriny je tam, kde je zákazník usadený.

Sadzba DPH pri dodaní elektriny je v oboch prípadoch 19 %, pokiaľ je miesto dodania na Slovensku.

O tom, kto odvádza DPH v tomto prípade, rozhoduje domáci alebo zahraničný status firmy. Ak zahraničná osoba (firma), ktorá nie je na Slovensku usadená dodáva elektrinu pre usadenú zdaniteľnú osobu (firmu) v SR (so sídlom alebo prevádzkarňou na Slovensku) alebo osobu registrovanú podľa § 7, resp. § 7a Zákona o DPH, daňová povinnosť sa prenáša na odberateľa. Typický príklad: Na streche budovy, ktorú zahraničná osoba (firma) vlastní na Slovensku a prenajíma v nej priestory rôznym podnikateľom, je umiestnená fotovoltická elektráreň a elektrinu z nej zahraničná osoba predáva svojim nájomcom. Ak je nájomca podnikateľ usadený na Slovensku, prenajímateľ (zahraničná firma) mu vystaví faktúru za dodanie elektriny bez DPH v režime prenesenia daňovej povinnosti. DPH tak štátu odvedenie nájomca.

Ak by bola nájomcom iná zahraničná osoba, prenajímateľ vystaví faktúru za dodanie elektriny s 19 % DPH a túto DPH odvedie štátu prenajímateľ. Ak je dodávateľ aj odberateľ elektriny firma so sídlom na Slovensku, DPH z dodanej elektriny odvedie štátu dodávateľ.

Spotrebná daň z elektriny sa platí pri fotovoltike s výkonom až nad 50kw

Výrobca elektriny je za bežných okolností aj platiteľom spotrebnej dane. O tejto povinnosti rozhoduje výkon nainštalovaného zariadenia: spotrebná daň sa pôvodne platila len z elektriny vyprodukovanej na zariadeniach, ktorých celkový inštalovaný výkon prevyšuje 10 kW. Od 1.9.2025 sa však táto hranica zvýšila na 50 kW. Ak má firma viac samostatných fotovoltických elektrární na samostatných prevádzkach, výkon sa posudzuje za každé zariadenie samostatne a nespočítava sa. Elektrina vyrobená fotovoltikou s inštalovaným výkonom do 50 kW (vrátane) je oslobodená od spotrebnej dane a na výrobcu sa v tomto smere nevzťahujú žiadne povinnosti zo spotrebných daní.

Každý subjekt s inštalovaným výkonom zariadenia nad 50 kW sa podľa zákona o spotrebnej dani z elektriny stáva elektroenergetickým podnikom (bez ohľadu na to, či je podnikateľom alebo nie) a je povinný sa registrovať na miestne príslušnom colnom úrade. Sadzba spotrebnej dane na elektrinu je pre rok 2025 nastavená na 1,32 eura/MWh. Rovnaká sadzba má platiť aj pre rok 2026.

Spotrebnú daň platí firma aj z elektriny, ktorú spotrebuje vo vlastnej prevádzke, ak má fotovoltická elektráreň výkon presahujúci 50 kW. „Zvýšenie hranice výkonu na 50 kW pre povinnú platbu spotrebnej dane má síce pozitívny, avšak pomerne zanedbateľný finančný vplyv na výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov. Predkladatelia novely ho odhadli na približne 30-tisíc eur ročne. Väčším plusom by bolo zníženie administratívnej záťaže výrobcov. Spomenutý zanedbateľný negatívny vplyv na štátny rozpočet sa podľa dôvodovej správy vyrovná nákladom na administratívu colných úradov,“ hodnotí nastavenie spotrebnej dane Daniela Šefčík Bičanová, daňová odborníčka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Modelový príklad:

Slovenská A s.r.o. prenajíma obchodné priestory ďalším slovenským podnikateľom. Okrem nájmu fakturuje A s.r.o. dodanie elektriny nájomcom, ktorá bola vyrobená vo fotovoltickom zariadení, ktoré má A s.r.o. umiestnené na streche. Pri spotrebe 11 MWh si A s.r.o. účtuje cenu 97,20 eur s DPH (81 eur bez DPH). A s.r.o. odvedie 16,20 eur (20 % DPH) štátu za obdobie, kedy došlo k dodaniu elektriny. Ak by A s.r.o. nemalo záruku o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie od OKTE, a.s., muselo by A s.r.o. odviesť štátu ešte sumu 14,52 eur ako spotrebnú daň z elektriny (1,32 eur/MWh). Túto spotrebnú daň A s.r.o. premietne v cene elektriny fakturovanej nájomcovi. Ak by mala A s.r.o. záruku o pôvode elektriny z obnoviteľného zdroja, nemusela by z vyrobenej elektriny platiť spotrebnú daň.

„Pri spotrebnej dani nemá firma možnosť odpočítať si žiadne náklady ani iné vstupy. Ak firme vznikne povinnosť platiť spotrebnú daň, má jedinú možnosť, pri optimalizovaní nákladov spoločnosti, a to preniesť tieto náklady do ceny,“ hovorí Ľ. Murgašová. Limit 50 kW sa však nesleduje pre účely DPH: platiteľ je povinný uplatniť DPH už na prvé dodanie elektriny ďalšej osobe.

Finančná správa sa v rámci kontrol zameriava aj na kontrolu spotrebných daní. V roku 2024 zvýšila počet začatých kontrol a príjem zo spotrebnej dane z elektriny dosiahol 12,53 mil. eur. Medzi najzávažnejšie nedostatky u platiteľa dane z elektriny zistené pri výkone kontroly bolo nezdanenie vlastnej spotreby.

Spotrebnej dani sa dá vyhnúť dvoma spôsobmi

Firmy sa pri výrobe elektriny z fotovoltiky môžu vyhnúť spotrebnej dani nákupom tzv. záruk o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v aukcii. Tieto aukcie pravidelne organizuje OKTE, a.s., stopercentná dcérska spoločnosť prevádzkovateľa distribučnej siete SEPS.

Pri poslednej aukcii dosiahla priemerná cena záruky 0,77 eura/MWh, čiže výrobca by finančne ušetril nákupom záruk namiesto platby spotrebnej dane. OKTE organizuje aukcie každé 3 mesiace a dlhodobo majú ceny záruk klesajúci trend: ešte v máji 2023 dosiahla priemerná cena 7,27 eura, v máji 2024 už len 1,29 eura a v tomto roku sa ceny pohybujú jednoznačne pod hranicou 1 eura.

Toto riešenie však má dva zásadné nedostatky: komplikovaný proces a náklady na administratívu. Každá firma, ktorá chce nakupovať záruky pôvodu, potrebuje osobitný účet záruk. Hoci sa poplatok za vedenie účtu vo výške 120 EUR zrušil, doterajšie tarify za vydanie a prevod záruk pôvodu sa zvýšili z 0,005 €/MWh na 0,008 €/ MWh bez DPH.

Okrem toho nie je jednoduché reálne nakúpiť záruky za priemernú cenu v aukcii, keďže tá funguje systémom zadávania ponúk, nehovoriac o tom, že cena záruk môže v každej ďalšej aukcii narásť, keďže závisí od momentálneho dopytu.

Daň z príjmov: namiesto zdaneného predaja elektriny je efektívnejšia samospotreba bez zdanenia

Príjem z predaja elektrickej energie vyrobenej fotovoltikou sa zdaňuje daňovou sadzbou 21 %. Ak by firma mala celkové ročné výnosy do 60-tisíc eur, zdaňujú sa zníženou 15 % sadzbou.

Firmy sa tejto dani môžu vyhnúť tým, že maximum vyrobenej elektriny spotrebujú samé napríklad inštaláciou batériového úložiska, ktoré zvyšuje takzvanú samospotrebu. Z takejto elektriny neplatia žiadnu daň z príjmu.

Prípadne môžu firmy prevádzkovaním veľkokapacitnej batérie získať dodatočný príjem vďaka poskytovaniu takzvaných necertifikovaných podporných služieb (inak nazývanými aj flexibilita) správcovi elektrickej siete. Financie získané za poskytovanie podporných služieb firma vykazuje ako príjem a platí z neho daň z príjmu vo výške 21 % resp. 15 % (ak mala celkové ročné výnosy do 60-tisíc eur).

Pozor na rôzne doby odpisovania

Podnikateľ môže fotovoltické zariadenie daňovo odpisovať, ak jeho obstarávacia cena bola nad 1 700 eur. „Ak sa však tieto zariadenia skladajú z viacerých častí, doba odpisovania jednotlivých komponentov, ktoré je možné rozdeliť a odpisovať samostatne, môže byť od 6 rokov pri samotných solárnych paneloch a batériovom úložisku až po 20 rokov pri nosnej konštrukcii, ktorá je pevne spojená so zemou. Účtovne sa odpisuje jednotlivý majetok z fotovoltického zariadenia podľa predpokladanej doby používania,“ vysvetľuje Ľubomíra Murgašová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Z pohľadu daní je preto potrebné fotovoltický systém rozdeliť na technologickú časť a stavebnú časť.

Technologickú časť odpisuje daňovník nasledovne:

Menič prúdu, elektromotor alebo transformátor – odpisuje sa v 3. odpisovej skupine, 8 rokov;
Samotné fotovoltické panely – odpisujú sa v 2. odpisovej skupine, 6 rokov;
Batériové úložisko na uskladňovanie elektriny – odpisuje sa v 2. odpisovej skupine, 6 rokov.

Stavebnú časť odpisuje daňovník podľa druhu majetku:

Nosná konštrukcia pevne spojená so zemou, budova trafostanice a spevnené betónové plochy a cesty – odpisujú sa v 5. odpisovej skupine, 20 rokov;
Prípadné oplotenie alebo drobné stavby – odpisujú sa v 4. odpisovej skupine, 12 rokov.