Finanční sprostredkovatelia si od budúceho roka v NBS priplatia za dohľad

Foto: Shutterstock

fb_share 

Čím vyšší obrat, tým vyšší príspevok

Príspevky, respektíve poplatky, ktoré musia finanční agenti platiť centrálnej banke za takzvaný dohľad, sú stanovené zákonom č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom. 

Výška príspevku sa odvíja od veľkosti konkrétneho finančného agenta. Platí, že čím vyšší obrat dosiahne finančný sprostredkovateľ, tým viac bude platiť centrálnej banke. 

Zákon presne stanovuje minimálnu a maximálnu výšku príspevku podľa obratu subjektu a takisto dáva centrálnej banke právomoc rozhodovať o tom, koľko to napokon bude.

Z vestníka NBS vyplýva, že centrálna banka sa rozhodla tieto príspevky od budúceho roka navýšiť a priblíži sa skôr k hornej hranici stanovenej zákonom. Napríklad finanční agenti pôsobiaci ako právnické osoby zaplatia minimálne 75 % maximálnej výšky ročného príspevku určenej podľa zákona o dohľade pre dané pásmo základu sadzby. 

V praxi to vyzerá tak, že ôen čo firma alebo jednotlivec prekročia stanovenú hranicu už o jedno euro, zaplatia o stovky či tisíce eur ročne viac. Napríklad finančný agent pôsobiaci ako právnická osoba zaplatí pri obrate od jedného do piatich miliónov eur ročný príspevok vo výške 4 500 eur.

Bez diskusie o výške príspevku

Financial Report v súvislosti so zvyšovaním príspevkov pre NBS oslovil Asociáciu finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP). Tá eviduje nárast výšky príspevkov na dohľad už od času, keď sa zmenil princíp účtovania poplatkov.

NBS však v rokoch 2020 a 2021 kvôli dôsledkom pandémie znížila výšku príspevku na polovicu a tak prvé dôsledky tejto novinky „pocítili“ agenti najmä teraz, v roku 2022.

Podľa generálnej tajomníčky a členky predstavenstva AFISP Dariny Huttovej síce NBS diskutovala s trhom o princípe určovania výšky príspevkov, nie však o samotných príspevkoch podľa kategórií, ktoré dnes možno v rozhodnutí o určení príspevkov vidieť. 

Samotné zvyšovanie príspevkov tak prekvapilo asociáciu aj nami oslovených agentov. „Každoročne sme svedkami určenia príspevkov na nasledujúci rok, pričom tento rok prišlo určenie príspevkov s takmer päťmesačným predstihom pre rok 2023 a nemali sme možnosť sa k tomu žiadnym spôsobom vyjadriť,“ vysvetľuje odborníčka.

Podľa AFISP však ani nejde o okruh tém, o ktorých by Národná banka Slovenska chcela s trhom diskutovať, pretože trh nemá dostatočné informácie na posúdenie nákladov na jej prevádzku.

Zdražovanie ohrozuje menších 

AFISP podľa vyjadrení jej generálnej tajomníčky vníma nárast nákladov na príspevky na dohľad a chápe tiež zvyšujúce sa náklady aj samotnej Národnej banky Slovenska. 

„Kompenzáciou, ktorú trh finančného sprostredkovania chcel ako protihodnotu zvýšených príspevkov a dostáva ju, je zvýšená aktivita vo vydávaní metodických usmernení pre výkon finančného sprostredkovania v jednotlivých sektoroch,“ konštatuje D. Huttová.

Asociácia dúfa, že sa v budúcnosti nebude musieť potýkať s každoročným nárastom výšky príspevkov. Samotná výška príspevkov totiž podľa jej vedenia môže spôsobiť zánik menších spoločností, ktoré pôsobia ako samostatní finanční agenti na trhu sprostredkovania finančných produktov, čo je živná pôda pre aktivity sprostredkovateľských poolov. 

„Zánik menších spoločností vidieť na klesajúcom počte samostatných finančných agentov od zavedenia vyšších poplatkov, ale aj od nárastu nárokov na výkon tohto druhu podnikania,“ uzatvára D. Huttová.

Aktuálne si tak priplácajú najmä menší agenti, ktorým sa v minulom roku darilo a dosiahli vyšší obrat. Vzhľadom na výšku príjmu totiž zaplatia na príspevkoch percentuálne viac ako väčšie subjekty. Stačí, ak ich obrat prekročí hranicu, od ktorej sa platí vyšší príspevok.