Foto: Shutterstock

Najprv odložili, potom vrátili

Poslanci parlamentu v tomto týždni prekvapivo rozhodli o vrátení návrhu novely zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach naspäť na program prebiehajúcej schôdze napriek tomu, že poslanec Milan Vetrák ako jeho predkladateľ novely len niekoľko dní predtým požiadal o presun návrhu zákona až na ďalšiu schôdzu so začiatkom v polovici marca 2023.

Návrh rozširuje okruh regulovaných subjektov, ktoré sú povinné platiť osobitný odvod, o novú skupinu osôb vykonávajúcich svoju činnosť na základe povolenia vydaného alebo udeleného Národnou bankou Slovenska. Do tejto kategórie patrí aj veľké množstvo malých a stredných slovenských firiem, ktoré poskytujú finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo.    

Takto sa v podnikaní fungovať nedá

„Dôrazne sa ohradzujeme voči takémuto neprehľadnému legislatívnemu procesu a doslova náhodnému prijímaniu zákonov s vplyvom na podnikateľské prostredie. Je to v rozpore so všetkými sľubmi vlády a jej programovým vyhlásením, ku ktorému sa mnohí poslanci zaviazali. Hoci návrh zákona môže byť teoreticky schválený už o 2-3 dni, my stále nevieme, ako bude vlastne jeho finálne znenie vyzerať, pričom má nadobudnúť účinnosť už dňom vyhlásenia. Takto sa v podnikaní fungovať nedá,“ kritizuje návrh predseda predstavenstva Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) Martin Lancz.

Asociácia preto opätovne upozorňuje poslancov na viacero závažných skutočností týkajúcich sa tohto legislatívneho návrhu, ktorý zasiahne viacero odvetví, a podľa posledných informácií aj banky, napriek prísľubom, ktoré dostali v polovici roku 2020.

Dvojité daňovo-odvodové zaťaženie

Čo sa týka špecificky trhu finančných sprostredkovateľov a poradcov, potrebné je zdôrazniť, že návrh regulácie môže priamo či nepriamo zasiahnuť vyše 25-tisíc finančných agentov, ktorí pôsobia pod hlavičkou desiatok spoločností, a tak vôbec nenapĺňajú definíciu oligopolu alebo monopolu. Práve naopak, pôsobia vo vysoko konkurenčnom prostredí a odvádzajú na Slovensku dane a odvody, čo sa nedá povedať o mnohých subjektoch poskytujúcich svoje služby na Slovensku zo zahraničia, ktorých sa však osobitný odvod nedotkne.

AFISP tiež upozorňuje, že návrh reálne zavádza dvojité daňovo-odvodové zaťaženie pri finančných produktoch (poistných zmluvách či úveroch), kde mimoriadny odvod platí finančná inštitúcia (banky alebo poisťovne) a tiež distribučné kanály finančného produktu (finanční agenti), čo stavia miestnych podnikateľov do nevýhody oproti spomínaným zahraničným subjektom.

„Toto všetko môže mať výrazne negatívny vplyv na dostupnosť a kvalitu finančných služieb poskytovaných zo strany finančných inštitúcií, napríklad predraženie ceny poistenia pre podnikateľské subjekty a domácnosti, zníženie rozsahu poskytovaných úverov zo strany bánk a podobne,“ konštatuje asociácia s tým, že finanční agenti nie sú finančnými inštitúciami napriek tomu, že pôsobia na finančnom trhu, a 99 % z týchto spoločností predstavujú slovenské spoločnosti bez zahraničného kapitálu či vplyvu.

Jeden návrh, dva kompromisy

AFISP preto ako najideálnejšie riešenie navrhuje úplne vypustiť bod, ktorý upravuje povinnosť osôb podnikajúcich na základe povolenia vydaného alebo udeleného Národnou bankou Slovenska platiť odvod. Vidí tiež dve kompromisné riešenia, ktoré minimalizujú negatívne vplyvy, budú spravodlivejšie voči podnikateľskému prostrediu, zohľadnia rast cien od roku 2012, keď pôvodný zákon vznikol, a zároveň zabezpečia potrebné výnosy na financovanie prosociálnych opatrení štátu, ktorými sa prijatie odvodu obhajuje.

„Sumu výsledku hospodárenia, od ktorej vzniká povinnosť platiť odvod, navrhujeme zvýšiť zo súčasných 3 miliónov eur na 5 miliónov eur, čím by sa zabezpečil výnos od skutočne nadpriemerne zarábajúcich firiem a zohľadnil sa vývoj inflácie od roku 2012. Nie je spravodlivé operovať dnes s hranicou 3 milióny eur, keď bola použitá za okolností platných 10 rokov dozadu,“ vysvetľuje M. Lancz.

Druhou alternatívou je nevychádzať pri výpočtoch z hrubého zisku pred zdanením, ale ako základ pre výpočet odvodu použiť rozdiel medzi výsledkom hospodárenia a hranicou 5 miliónov eur z regulovanej činnosti, teda zjednodušene povedané zdaňovať osobitným odvodom len výsledok hospodárenia, teda rozdiel medzi príjmami a výdavkami nad rámec piatich miliónov eur.