Foto: Shutterstock

Slováci patria k podpriemeru

Vo výške úspor patria Slováci k hlbokému podpriemeru. Priemerná výška úspor slovenského občana je niekoľkonásobne nižšia oproti sume, ktorú má odloženú priemerný obyvateľ eurozóny. „Priemerný Európan má aktuálne nasporených takmer 69 900 eur, zatiaľ čo Slovák stále len zhruba 13 300 eur,“ upozorňuje VÚB banka.

Slováci majú najnižšie úspory spomedzi krajín eurozóny. V porovnaní s dvadsaťosmičkou krajín EÚ sú úspory Slovákov štvrté najnižšie. Menšiu hodnotu osobných finančných aktív majú len Poliaci, Bulhari a na úplnom chvoste sú Rumuni. Vyplýva to z údajov za tretí kvartál. 

„Rozdiel medzi nami a krajinou v rebríčku hneď pred Slovenskom – Litvou, sa dokonca ešte zväčšil, a to o viac ako tisíc eur. Celkovo pobaltské krajiny, ktoré sa nachádzajú v rebríčku pred nami, zaznamenali percentuálne najväčšie prírastky, absolútne rádovo o 2- až 3-tisíc eur. Rast úspor zaznamenali takmer všetky krajiny eurozóny s výnimkou Cypru, Holandska a Talianska. Prvé dve menované krajiny zaznamenali pokles, Taliansko len stagnáciu,“ hovorí hlavný analytik VÚB banky Zdenko Štefanides. 

Na čele rebríčka sú Holandsko, Luxembursko a Dánsko. Výška priemerných finančných aktív priemerného Holanďana je 142-tisíc eur, v Luxembursku to je 154 700 eur a v Dánsku dokonca 156 500 eur. 

„Finančné aktíva Slovákov stále zaostávajú za európskym štandardom. Dosahujú zhruba 19 % z priemeru eurozóny a iba 58 % z českej úrovne.“

„Finančné aktíva Slovákov stále zaostávajú za európskym štandardom. Dosahujú zhruba 19 % z priemeru eurozóny a iba 58 % z českej úrovne, pričom ešte v roku 2016 to bolo 61 %. V porovnaní s inými krajinami EÚ máme päťkrát menej úspor ako Nemci, osemkrát menej ako Briti, či dokonca takmer dvanásťkrát menej úspor ako lídri rebríčka Dáni,“ upozorňuje VÚB banka. 

Zdenko Štefanides ako dôvody zaostávania Slovákov vidí podpriemerný príjem, nízke celkové bohatstvo, vysoký podiel tých, ktorí vlastnia nehnuteľnosť, v ktorej bývajú, a zlú skúsenosť s privatizáciou z 90. rokov, respektíve nízke finančné vzdelanie. „Napriek všetkému je tu široký priestor pre dobiehanie európskeho štandardu, čo vytvára solídny predpoklad na rast osobných finančných aktív. Podľa nášho predpokladu do roka 2022 narastú osobné finančné aktíva Slovákov minimálne na hodnotu 18-tisíc, čo je o zhruba 35 % viac ako ich aktuálna hodnota,“ hovorí. 

Šetríme na bývanie

Zlou správou pre dôchodkové úspory je aj to, že Slováci v mladom veku sporia predovšetkým práve na vlastnú nehnuteľnosť. „Na budúce vlastné bývanie si najviac šetria slobodní vysokoškoláci z Bratislavy. Vyplýva to z dát Slovenskej sporiteľne, ktorá zisťovala, ako si Slováci sporia na nehnuteľnosť. Vo veku 18 až 35 rokov si ľudia dokážu dať bokom na bývanie v priemere 133 eur. Práve vysokoškoláci si odložia v priemere 132 eur,“ uvádza Slovenská sporiteľňa (SLSP). 

Najmenej si v prípade sporenia na bývanie šetria rozvedení, ktorí mesačne vedia odložiť na tento účel 80 eur... Po vysokoškolákoch dokážu najviac usporiť ľudia vo veku 54 až 71 rokov, a to 131 eur mesačne. V ich prípade ide o šetrenie na bývanie deťom či vnúčatám,“ dopĺňa SLSP s tým, že podľa štatistík na bývanie našetria viac muži ako ženy.

„V porovnaní s inými krajinami EÚ máme päťkrát menej úspor ako Nemci, osemkrát menej ako Briti, či dokonca takmer dvanásťkrát menej úspor ako lídri rebríčka Dáni.“

Aj v prípade sporenia na bývanie platí, že najlepšie je začať okamžite. „Nie je dobré spoliehať sa na prípadný blízky pokles cien nehnuteľností. Budúcnosť je zo svojej podstaty nepredpovedateľná, preto ak máte potrebu vlastného bývania, je dobre ju riešiť. Čím dlhšie sporíte, tým je to ľahšie. Zároveň je dobré každoročne prehodnotiť sporenie a navýšiť ho minimálne o výšku inflácie na úrovni zhruba dvoch percent. V prípade sporenia na bývanie o výšku nárastu cien nehnuteľností, ktorých cena rástla v poslednom roku o približne 7,6 %,“ hovorí Lenka Buchláková, analytička SLSP. 

V súčasnosti však túžba Slovákov po vlastnom bývaní znižuje hodnotu ich aktív a prispieva k alarmujúcemu nárastu zadlženosti domácností, pred ktorým varuje aj Národná banka Slovenska.