Finančná správa a Európska prokuratúra posilňujú spoluprácu v boji proti daňovým podvodom

Foto: TASR

Prezident Finančnej správy SR Jozef Kiss privítal hlavnú európsku prokurátorku Laureu Kövesi, ktorá absolvovala dvojdňovú pracovnú návštevu Slovenskej republiky a stretla sa s predstaviteľmi justičných a bezpečnostných orgánov.

Kľúčovou témou pracovného stretnutia bola intenzívnejšia spolupráca Finančnej správy s Európskou prokuratúrou, najmä v oblasti odhaľovania a vyšetrovania podvodov s DPH a colných deliktov s cezhraničným presahom. Diskutovalo sa aj o posilnení personálnych kapacít Kriminálneho úradu finančnej správy (KUFS) – počet vyšetrovateľov alokovaných pre potreby EPPO sa zvýši na šesť. Finančná správa im zároveň zabezpečí špecializované vzdelávanie a metodické vedenie.

Prezident Kiss predstavil aj systémové opatrenia, ktoré Finančná správa pripravuje v spolupráci s Ministerstvom financií SR. Sú nimi napríklad zavedenie osobnej zodpovednosti fyzických osôb za konanie právnických osôb a sprísnenie limitov hotovostných transakcií, čo má obmedziť zneužívanie firiem na daňové podvody, ďalším opatrením je návrh reformy centralizácia vyšetrovacích kompetencií v oblasti daňovej kriminality priamo pod Finančnú správu, čo by znamenalo presun časti týchto právomocí z Policajného zboru SR.

„Cieľom Finančnej správy a Ministerstva financií SR je zefektívniť boj proti daňovým podvodom a lepšie chrániť finančné záujmy Slovenskej republiky aj Európskej únie. Príprava nevyhnutných opatrení prebieha od začiatku roka 2024, „uviedol Jozef Kiss, prezident Finančnej správy SR.

Konštruktívne stretnutie potvrdilo spoločný záujem na hlbšej koordinácii, výmene skúseností a rozvoji odborných kapacít v oblasti finančnej kriminality. Výsledkom rokovania je aj dohoda na príprave memoranda na zvýšenie efektivity spolupráce medzi Finančnou správou SR a Európskou prokuratúrou   

Súčasné vedenie Finančnej správy po svojom nástupe identifikovalo viaceré nedostatky v oblasti boja s daňovými podvodmi a potrebu prijať účinné systémové opatrenia. Do roku 2023 sa v tejto oblasti neprijali žiadne účinné kroky ani legislatívne návrhy.

Až po viac ako roku a pol príprav Finančná správa predstavila komplexný balík opatrení zameraných na zefektívnenie boja s daňovými únikmi a zvýšenie vymožiteľnosti práva.

V roku 2024 bol predstavený prvý Akčný plán Finančnej správy a Ministerstva financií SR, tento rok nasledoval Akčný plán na boj s daňovými podvodmi, ktorý obsahuje konkrétne návrhy, termíny ich realizácie a spôsob ich zavádzania. Opatrenia boli v októbri 2025 detailne odprezentované na odbornom seminári za účasti zamestnávateľov, podnikateľov, účtovníkov a ďalších zástupcov odbornej verejnosti.

Rokovanie s predsedníčkou Európskej prokuratúry Laurou Kövesi potvrdilo, že Finančná správa a Ministerstvo financií idú správnou cestou – navrhované opatrenia majú priniesť vyššiu efektivitu v odhaľovaní daňových podvodov a posilniť vymožiteľnosť práva.

 Finančná správa každoročne podáva približne 1000 trestných oznámení v súvislosti s daňovou kriminalitou, čo potvrdzuje, že štát je v jej odhaľovaní efektívny. Finančná správa však nemá zákonné možnosti vo všetkých  daňových deliktoch vyvodzovať zodpovednosť voči konkrétnym osobám – túto kompetenciu majú orgány činné v trestnom konaní.

Aj preto Finančná správa navrhuje, aby sa vyšetrovacie kompetencie v oblasti daňovej kriminality sústredili do jedného centra – Kriminálneho úradu Finančnej správy (KUFS). Medzi ďalšie návrhy patrí aj zavedenie osobnej zodpovednosti fyzických osôb za daňové úniky právnických osôb, aby sa zabránilo tzv. tunelovaniu spoločností ešte pred vykonaním daňového vymáhania.

Podrobný zoznam opatrení bol zverejnený v Akčnom pláne boja proti daňovým podvodom, publikovanom v druhej polovici tohto roka.

Finančná správa zároveň upozorňuje, že medializované informácie o aktuálnych daňových únikoch na Slovensku nie sú pravdivé. Prípady, o ktorých sa hovorí, vznikli v minulosti a ich vyšetrovanie trvá niekoľko rokov. Ide často o organizované medzinárodné podvody, do ktorých je Slovensko zapojené prostredníctvom fyzických a právnických osôb, pričom k samotným únikom nedochádza len na území Slovenskej republiky. Nie všetky tieto prípady majú fiškálny dopad na štátny rozpočet SR.

Návštevu predsedníčky Európskej prokuratúry vnímame aj v širšom európskom kontexte – v mnohých členských štátoch EÚ dochádza k rastu daňovej medzery, čo signalizuje, že ide o celoeurópsky trend, na ktorý je potrebné reagovať koordinovanými opatreniami.