Foto: Shutterstock

Pod stres sa výrazne podpísal aj pokles príjmov

V tomto roku sa do prieskumu zapojilo viac ako 24-tisíc spotrebiteľov z 24 európskych krajín. Z prieskumu je zrejmé, že spotrebitelia majú také obavy o svoje finančné zabezpečenie, ako ešte nikdy doteraz. Kvôli pandémii COVID-19 si uvedomili, že nemajú dostatočnú finančnú zábezpeku na to, aby dokázali žiť bez stresu. Potvrdzuje to tiež približne polovica Slovákov. Vyšší stres zažívajú ženy, ľudia s nižším príjmom a, samozrejme, rodičia.

V druhom štvrťroku 2020 ešte 40 % slovenských domácností tvrdilo, že ich príjem zostal napriek vplyvu pandémie nezmenený. Väčšina respondentov udávala pokles do 10 až 20 % mesačného príjmu. U 6 % došlo k poklesu 51 až 90 % príjmu a 2 % opýtaných stratili takmer celý alebo celý svoj príjem. V treťom štvrťroku 2020 ostala finančne stabilná už len jedna tretina Slovákov (33 %).

Finančná pohoda sa zhoršila aj na Slovensku

Slovensko sa v prieskume spoločnosti Intrum ocitlo až na celkovom 17. mieste. Ešte horšie, na 19. mieste, je vo finančnej gramotnosti a na 20. mieste schopnosti platiť účty. O niečo lepšie, na 16. mieste, sa umiestnilo v oblasti úspor využiteľných v budúcnosti.

Oproti predchádzajúcemu roku Slovensko v celkovom hodnotení kleslo o jednu priečku. Rastúce účty a pokles príjmov oslabili finančnú pohodu Slovákov. Úroveň stresu narastá. Výrazný problém nastal v disponibilných mesačných financiách.

Najlepšia finančná pohoda panuje v Nemecku

Spomedzi európskych krajín je na tom najlepšie Nemecko, ktoré si udržiava najvyššiu pozíciu, a to aj napriek pretrvávajúcim obmedzeniam hospodárskej aktivity v dôsledku COVID-19. Zdá sa, že stimulačné opatrenia a schémy ochrany pracovných miest zabezpečili príjmy nemeckých domácností a umožnili spotrebiteľom naďalej platiť svoje účty včas.

Nemeckí spotrebitelia sú známi svojím pragmatickým postojom k výdavkom a zameraním sa na úspory. Toto sa tiež odráža v ich poprednom umiestnení v schopnosti platiť účty a v úsporách do budúcnosti. Zdá sa však, že v oblasti finančnej gramotnosti by potrebovali pridať, pretože tu medziročne poklesli o 9 miest.

Ekonomická neistota inšpiruje vzdelávať sa

Prieskum ukazuje, že hospodárska neistota vedie k novému záujmu o zvyšovanie finančnej gramotnosti. Asi polovica európskych spotrebiteľov tvrdí, že zlepšenie finančného zabezpečenia sa od vypuknutia krízy stalo pre nich najvyššou prioritou a rovnaké je to aj na Slovensku.

Dokonca až 39 % Slovákov sa začalo vzdelávať v oblasti financií, aby sa tak pripravili na hospodársku neistotu. Obľúbenou formou takéhoto vzdelávania je napríklad čítanie finančných rubrík v novinách a časopisoch a počúvanie podcastov. Primárnym zdrojom finančného vzdelávania je internet a jeho význam medziročne stúpa.

Celkovo Slováci považujú svoje finančné vzdelanie za uspokojivé pre každodenné spravovanie svojich domácich financií. Komplexnejšie otázky však radšej zverujú do rúk odborníkom. Len 15 % Slovákov však priznáva, že sa orientuje vo financiách komplexne.