Experiment: Odstrašujúco ladená komunikácia priniesla do štátneho rozpočtu 2,6 milióna eur

Redakcia FinReport 17.5.2024 Poslať

Viac ako 180-tisíc živnostníkom každoročne vzniká povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie, alebo sa mení výška ich vymeriavacieho základu. Sociálna poisťovňa ich o tejto skutočnosti informuje úradným listom. Napriek tomu značná časť živnostníkov neodvádza poistné v správnej výške. Poisťovňa preto upravila a „sprísnila“ text listu s dôrazom na odhalenie a negatívne dôsledky nesprávneho platenia dane, pričom výsledkom bolo dodatočne vyplatených 2,6 milióna eur do štátnej kasy (+4,2 %).

Upravená komunikácia priniesla do štátneho rozpočtu 2,6 milióna eur

Foto: Freepik

Ako to funguje v praxi

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktorým vznikla povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie, sú povinné ho uhrádzať na mesačnej báze vždy do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Táto povinnosť vzniká všetkým živnostníkom, ktorí dosiahli zákonom stanovenú výšku príjmu, a to v nasledujúcom roku po jej dosiahnutí.

89888

Sociálna poisťovňa preto každoročne v júli a októbri, podľa termínu podania daňového priznania, upozorňuje živnostníkov na povinnosť platiť poistné – v prípade všetkých nových poistencov a takisto všetkých poistencov, ktorým táto povinnosť opätovne vznikla. Zároveň v týchto termínoch informuje už existujúcich poistencov o zmene výšky poistného v závislosti od zmeny ich vymeriavacieho základu.

Rozpočet prichádza o desiatky miliónov eur

„Napriek tomu však takmer 19 % živnostníkov neodvádza svoje poistné v správnej výške, čo vedie ku kumulácii ich dlhu na sociálnom poistení v celkovej sume 63 miliónov eur ročne. Za takúto sumu by pritom bolo možné napríklad zvýšiť platy učiteľov na základných a stredných školách o takmer 4 %, alebo navýšiť počet zdravotných sestier o približne 8 %,“ konštatuje Inštitút finančnej politiky (IFP).

Zmenili text informatívnych listov

Táto dlžná suma vzniká dvoma rôznymi spôsobmi. Po prvé, povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie vzniká každoročne viac ako 30-tisíc živnostníkom, z ktorých asi 28 % nezačne odvádzať poistné v správnej výške, pričom priemerná dlžná suma takéhoto živnostníka predstavuje okolo 2-tisíc eur ročne. Vo väčšine prípadov ide o osoby, ktoré nezačnú platiť vôbec žiadne poistné, prípadne o osoby, ktoré si platia poistné iba v niektorých mesiacoch.

Druhým prípadom je, keď zmena vymeriavacieho základu vedie k zmene výšky poistného, čo je aktuálne u ďalších 150-tisíc živnostníkov, z ktorých si približne 17 % neupraví pravidelnú platbu na novú sumu, pričom priemerná dlžná suma takéhoto živnostníka predstavuje takmer 1 800 eur ročne.

„Aj v tomto prípade nájdeme množstvo osôb, ktoré neplatia vôbec žiadne poistné, ale takisto množstvo osôb, ktoré iba pokračujú v platení starého poistného,“ pokračuje IFP, ktorý poukázal na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa využila skúsenosti vyplývajúce z poznatkov behaviorálnej ekonómie, upravila dikciu informatívnych listov, ktoré „pritvrdila“, a do štátneho rozpočtu tak dodatočne priniesla viac ako 2,5 milióna eur.

Na projekte sa podieľali Oddelenie behaviorálnych a experimentálnych analýz spoločne s Oddelením behaviorálnych inovácií Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Témy