Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Európske dôchodkové systémy: Penzistom sa najlepšie žije na Islande a v Holandsku

Dominik Horváth Financie
SK
EN
Poslať

Dôchodkový systém každej krajiny je jedinečný. Zohľadňuje totiž jej konkrétny ekonomický a historický kontext, preto je náročné robiť priame porovnania. Existujú však určité prvky, ktoré odborníci na dôchodky považujú za všeobecné, a na základe ktorých je možné porovnávať finančnú podporu starších občanov.

image

Foto: Shutterstock

 

Väčšina európskych štátov funguje na podobnom systéme ako Slovensko a využíva trojpilierový dôchodkový systém. Napriek tomu medzi krajinami existujú rôzne špecifiká. My sme si pre vás pripravili porovnanie najlepších a najhorších európskych štátov na základe medzinárodného indexu, ktorý skúma dôchodkové systémy už niekoľko rokov.

Medzinárodný index

Porovnávaniu svetových dôchodkových systémov sa roky venujú rôzne inštitúcie a organizácie. Azda najznámejší je rebríček, ktorý každoročne publikuje Mercerov CFA Inštitút. Ten porovnáva vybrané krajiny na základe zvolených kritérií, ktoré delí do troch hlavných kategórií s pomyselným maximom 100 bodov.

Prvá z nich má označenie primeranosť a skúma základnú úroveň príjmu, ako aj návrh regionálneho súkromného dôchodkového systému. Udržateľnosť sa zase zameriava na štátny dôchodkový vek, úroveň financovania zo strany vlády a úroveň vládneho dlhu. Integrita skúma zavedené predpisy a riadenie na ochranu členov dôchodkových systémov.

Tieto tri ukazovatele sa použili na hodnotenie dôchodkového systému 43 rôznych krajín, ktoré predstavujú viac ako 65 % svetovej populácie. Najnovšie vydanie indexu (za rok 2021) zahŕňa aj štyri nové krajiny – Island, Taiwan, Spojené arabské emiráty a Uruguaj. Bohužiaľ, Slovensko sa v tomto rebríčku zatiaľ neobjavilo. Z našich susedských štátov v ňom však figuruje napríklad Poľsko, ktoré skončilo na 27. mieste a získalo 55,2 bodu. Predbehlo tak napríklad Rakúsko s 53 bodmi, ktoré obsadilo 33. miesto.

Číslom jedna je Island

Najlepšie skóre v minuloročnom rebríčku obsadil prekvapujúco Island s celkovým skóre 84,2 bodu. Island bol do svetového porovnania pridaný prvýkrát a hneď sa mu podarilo zosadiť z prvého miesta Holandsko, ktorému patril tento titul tri roky.

Vďaka čomu sa dokázal islandský dôchodkový systém takto dobre umiestniť? Vo všeobecnosti má jeho systém vysokú mieru príspevkov, čo v konečnom dôsledku vedie k štedrému štátnemu dôchodku, ktorý môžu čerpať dôchodcovia v tomto štáte. Krajina má tiež relatívne nízky rozdiel v dôchodkoch medzi mužmi a ženami – najmä v porovnaní s ostatnými krajinami OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj).

Islandský dôchodkový systém tvoria tri piliere: verejný dôchodok financovaný z daní, povinný druhý pilier a dobrovoľné súkromné ​​dôchodky. Vo svojej podstate sa tak veľmi podobá na systém, ktorý máme na Slovensku, no existuje medzi nimi niekoľko významných rozdielov.

Prvý pilier je rovnako ako u nás financovaný z daní. Poskytuje základné zabezpečenie predstavujúce 15 % priemerného zárobku. Zákonný vek odchodu do dôchodku pre zamestnancov súkromného sektora je 67 rokov a pre zamestnancov verejného sektora 65 rokov. Priemerný Islanďan odchádza do dôchodku vo veku 68,5 roka. Dôvodom je nastavenie systému, ktorý odrádza od predčasného odchodu do dôchodku. Za to zase existuje množstvo finančných výhod pre neskorší odchod do dôchodku, čo podporuje dlhší pracovný život.

Druhý pilier je základným kameňom islandského dôchodkového systému. Dôchodcovské správcovské spoločnosti, ktoré spravujú aktíva, musia mať minimálne 800 klientov a v súčasnosti na Islande operuje približne 43 takýchto spoločností. Na rozdiel od nášho druhého piliera je na Islande tento typ sporenia povinný. Druhý pilier financovaný zamestnávateľom a zamestnancami poskytuje vo všeobecnosti kompenzáciu dosahujúcu výšku 50 až 60 % príjmu na plný úväzok počas zamestnania. Sadzba príspevku musí byť aspoň 11 %, pričom zamestnávateľ platí 7 % a zamestnanec 4 %. Poistné je plne odpočítateľné na daňové účely.

Posledným pilierom sú dobrovoľné vládou schválené súkromné ​​dôchodky, na ktorých sa podieľa približne 60 % Islanďanov. Základné a doplnkové dôchodkové dávky vo všeobecnosti dosahujú 70 % priemerného zárobku.

Takto si žijú dôchodcovia na Islande

Ak by sme sa chceli pozrieť na priemerný islandský dôchodok, musíme vychádzať z priemernej mzdy. Tá na Islande dosiahla v roku 2021 v prepočte 4 954 eur. Ak vychádzame z ukážkového príkladu – osoba odrobí priemerných 40 rokov a jej dôchodok dosiahne 70 % priemerného zárobku – dostávame sa na výšku dôchodku 3 467 eur. Pri tejto, pre Slovákov nepredstaviteľnej sume, si však treba uvedomiť jednu vec. Island má len 366-tisíc obyvateľov s mierou nezamestnanosti len 3,5 %. Vďaka tomuto malému počtu a dobre nastavenému systému je tak pre Island neporovnateľne jednoduchšie vyplácať vyššie dôchodky.

Druhé skončilo Holandsko

Holandsko za minulý rok dosiahlo úroveň 83,5 bodu a po troch rokoch neskončilo na prvom mieste. Jeho systém dôchodkového príjmu využíva paušálny verejný dôchodok, polopovinný zamestnanecký dôchodok a dobrovoľný súkromný dôchodok. Vďaka čomu sa holandský dôchodkový systém držal roky na prvom mieste, je výborne fungujúci druhý pilier. Ten je na rozdiel od slovenského charakteristický združovaním zamestnancov podľa odvetví a profesií. Väčšina holandských zamestnancov je členom týchto pracovných dôchodkových systémov, z ktorých má každý svoje špecifiká. Dôchodky sú založené na celoživotnom priemere.

Prvým pilierom je všeobecný zákon o starobných dôchodkoch (AOW). Vláda ho zaviedla v roku 1957 a vypláca sa každému, kto žije v Holandsku po dosiahnutí kvalifikačného veku. Desaťročia bol tento vek 65 rokov, no v roku 2020 sa zvýšil na 66 rokov a v roku 2025 sa zvýši na 67 rokov.

AOW by sa malo považovať za základné zabezpečenie na minimálnej úrovni a vo väčšine prípadov je doplnené o príjmy z iných pilierov. Odvody sa platia z príjmu vo výške 17,9 % a do roku 2028 je zákonom zaručený rast štátneho dôchodku v súlade s infláciou.

Druhý pilier tvoria zamestnanecké dôchodky, ktoré si drvivá väčšina zamestnancov nazbierala počas svojho pracovného života. Zamestnanci a zamestnávatelia platia príspevok dohodnutý v kolektívnej zmluve do dôchodkového fondu, v ktorom je zamestnávateľ členom. Môže to byť dôchodkový fond pre všetky podniky v určitom odvetví, fond, ktorý pracuje pre jednu konkrétnu spoločnosť, alebo fond pre skupinu ľudí pracujúcich v určitých (často lekárskych) profesiách, ako sú lekári, fyzioterapeuti a sestričky. Účasť v odvetvovom dôchodkovom fonde môže byť stanovená ministerstvom sociálnych vecí a zamestnanosti ako povinná pre celý sektor. Účasť je napríklad povinná pre väčšinu penzijných fondov v priemyselnom sektore.

Penzijné fondy fungujú na báze kapitálového financovania. Zamestnanec získava dôchodkové nároky zo zaplatených príspevkov a výnosov, ktoré dôchodkový fond v priebehu rokov realizuje kolektívnym investovaním týchto príspevkov. Daňové úľavy sa vzťahujú na dôchodky do určitej úrovne súvisiacej s príjmom. Druhý pilier v holandskom dôchodkovom systéme sa vyznačuje kolektívnosťou a efektívnou správou.

Tretí pilier tvoria jednotlivé bankové alebo poisťovacie produkty, za ktoré je možné platiť príspevky na priznanie dôchodku s daňovými úľavami. Je to dôležité najmä pre tých ľudí, ktorí nemajú (alebo nemohli poberať) dôchodok v druhom pilieri, lebo ich zamestnávateľ nie je členom dôchodkového fondu, nemajú trvalý pracovný pomer, alebo sú samostatne zárobkovo činné osoby.

Ako si vyskladajú svoj dôchodok Holanďania

Priemerný dôchodok v Holandsku za rok 2021 predstavoval 3 830 eur. Kalkulácia vychádza z priemerného zamestnanca, ktorý odpracoval 40 rokov a využíval všetky tri druhy pilierov. Z tejto sumy predstavuje celkový štátny dôchodok 1 340 eur, zamestnanecký 2 299 eur a tretí pilier 191 eur mesačne.

Nemecko je stále v prvej dvadsiatke

Nemecko v rebríčku dosiahlo 14. miesto s celkovým skóre 67,9 bodu. Nemci, podobne ako my, alebo vyššie spomenuté štáty, prevádzkujú trojpilierový dôchodkový systém, ktorý pozostáva z povinného štátneho dôchodku, zamestnaneckých dôchodkov a súkromných dôchodkov. Ich systém je založený na silnom verejnom dôchodkovom pilieri.

V minulosti boli obyvatelia odkázaní predovšetkým na dôchodkové dávky poskytované zo zákonného dôchodkového poistenia. Vzhľadom na nemeckú demografickú zmenu smerom k starnutiu populácie však mnohí dôchodcovia teraz pristupujú k plánovaniu odchodu do dôchodku rôznorodejšie a stavajú na všetkých troch pilieroch naraz.

Nemecký prvý pilier je povinný štátny dôchodkový systém, ktorý pokrýva takmer všetkých zamestnancov. Systém je financovaný z príspevkov zamestnancov a zamestnávateľov, ktorí financujú súčasných dôchodcov. Nemecká vláda do roku 2025 zafixovala štátne dôchodky na úrovni 48 % priemerných platov, čo stavia Nemecko výrazne za priemer Európskej únie, ktorý je 71 %. Nárok na dôchodok závisí od počtu rokov platenia príspevkov, priemernej výšky príjmu a veku odchodu do dôchodku.

Zákonný vek odchodu do dôchodku je 65 rokov pre mužov aj ženy, ale počas prechodného obdobia do roku 2031 by sa mal zvýšiť na 67 rokov. Ľudia, ktorí si platili zákonné dôchodkové poistenie 35 rokov, môžu odísť do dôchodku vo veku 63 rokov, ale odpočítajú sa im mesiace práce, ktoré by ešte potrebovali na prácu do veku 65 rokov. Odchod do dôchodku 48 mesiacov pred dôchodkovým vekom by znamenal odpočet 14,4 % z nároku na dôchodok.

Druhý pilier má v Nemecku svoje špecifiká. Nie je povinný a na rozdiel od napríklad slovenského systému si môžu nemeckí obyvatelia vyberať až z piatich foriem sporenia. Do konca roka 2021 bolo aktívnymi členmi zamestnaneckého dôchodkového systému celkovo 25 miliónov zamestnancov. To predstavuje takmer 60 % zamestnaných ľudí v krajine. Aj keď sa toto číslo od roku 2001 zvýšilo takmer o tretinu, nárast pokrytia sa v posledných rokoch spomalil.

Pre zamestnávateľov nie je povinné ponúkať dôchodkový systém, ale štátne dotácie a daňové úľavy z nich robia atraktívnu možnosť. Tieto schémy riadia buď samotné spoločnosti, alebo dôchodkové združenia pôsobiace v mene viacerých spoločností.

V Nemecku existuje päť bežných typov podnikových dôchodkov:

  • priame poistenie (Direktversicherung),
  • zamestnávateľ sprostredkuje zamestnancovi životné poistenie a dôchodkové poistenie, dôchodok potom vypláca životná poisťovňa,
  • priamy grant (Direktzusage),
  • zamestnávateľ sa zaväzuje poskytovať zamestnancovi budúce výplaty dôchodkových dávok,
  • podporný fond (Unterstützungskasse).

Niektoré spoločnosti (zvyčajne tie väčšie) majú svoje vlastné dôchodkové systémy, ktoré vyplácajú dávky zamestnancom pri odchode do dôchodku. Dôchodková spoločnosť (Pensionskasse) zakladá svoj vlastný dôchodkový systém. Hlavným rozdielom je, že tieto schémy, na rozdiel od iných schém spoločností, často investujú veľké sumy príspevkov do akcií a podielových listín.

Príspevky (zvyčajne 3 až 15 % z mesačnej hrubej mzdy) zvyčajne platí zamestnávateľ priamo do dôchodkového fondu zo mzdy zamestnanca. Zamestnávateľ zabezpečuje príspevky do dôchodkového systému, ktorý prevádzkuje združenie špecializujúce sa na podnikové dôchodky. Združenie potom vypláca zamestnancovi dôchodok.

Treťou zložkou nemeckého dôchodkového systému sú súkromné dôchodkové plány zriadené prostredníctvom bánk a poisťovní. Spolková vláda poskytuje podporu, bonusy a daňové stimuly, aby motivovala nemecké obyvateľstvo. Po pomalom začiatku od svojho vzniku v roku 1998 si tieto súkromné plány neustále získavajú na popularite.

Veľké rozdiely medzi východným a západným Nemeckom

Ak by sme sa chceli pozrieť na priemerný dôchodok za rok 2021 v Nemecku, veľmi závisí od toho, v ktorom spolkovom štáte občan žije. Historické rozdelenie na východné a západné Nemecko je stále citeľné. Vo všeobecnosti platí, že vo východnom Nemecku sú platy aj dôchodky nižšie. V západnom Nemecku dosahoval priemerný hrubý dôchodok výšku 1 538 eur. Čistý mesačný dôchodok sa pohyboval okolo 1 179 eur pre mužov a 1 065 eur pre ženy. Vo východom Nemecku bol priemerný hrubý dôchodok za minulý rok 1 506 eur. Pre zaujímavosť, rok 2021 je prvým rokom od roku 2010, keď sa dôchodky v západnom Nemecku nezvýšili (vo východných spolkových krajinách sa zvýšili len nepatrne), a to v dôsledku negatívneho vývoja platov počas pandémie koronavírusu.

Rakúsko je na tom najhoršie

Prekvapivo najhoršie zo všetkých európskych krajín za minulý rok dopadlo Rakúsko. To získalo len 53 bodov a zaradilo sa tak na 33. miesto zo 43. Dôvodom sú slabé výsledky v kategórii udržateľnosti, kde získalo len 23,5 bodu. Za týmto výsledkom stojí podľa Mercerovho inštitútu fakt, že rakúsky dôchodkový systém bude v najbližších rokoch pravdepodobne musieť podstúpiť výraznú zmenu, pretože starnúce obyvateľstvo a nízka pôrodnosť z neho robia neudržateľný systém pri súčasnej výške dôchodkov. Ako nápady na zlepšenie uviedol zvýšenie minimálnej úrovne podpory pre najchudobnejších ľudí a zvýšenie miery participácie pracovnej sily vo vyššom veku.

Okrem toho je rakúsky verejný dôchodkový systém drahý. Rakúsko minulo na svojich dôchodcov v roku 2021 približne 13,5 % HDP. Táto suma z roka na rok rastie, pretože príspevky zamestnancov a zamestnávateľov jednoducho nestačia na pokrytie dôchodkov. Tento nárast sa pripisuje mnohým faktorom, medzi ktoré patrí možnosť predčasného odchodu do dôchodku a nízka pôrodnosť.

Rakúsky štátny dôchodkový systém je financovaný z príspevkov zamestnávateľa a zamestnanca. Tie predstavujú 10,25 % zo zárobku pre zamestnancov a 12,55 % pre odvody zamestnávateľa. Jednotlivé dávky sa vypočítavajú na základe príjmu osoby, dĺžky platenia odvodov do poistenia a dôchodkového veku.

Dávky môžu predstavovať až 80 % priemerného celoživotného zárobku jednotlivca, ak prispieval najmenej 45 rokov. Zákonný vek odchodu do dôchodku je 65 rokov pre mužov. Pre ženy je 60 rokov a od roku 2024 do roku 2033 sa bude postupne zvyšovať na 65 rokov. Predčasný dôchodok je možné poberať od veku 62 rokov.

Druhý pilier môžu zamestnávatelia pre svojich zamestnancov, podobne ako v Nemecku, poskytovať formou jedného z týchto piatich typov dôchodkového plánu. Patria sem už spomenuté dôchodkové spoločnosti (Pensionskassen) a priame poistenie (Direktversicherung). Odlišnosťou je napríklad kolektívne poistenie zamestnancov (Betriebliche Kollektivversicherung) – plány kolektívneho poistenia, ktoré zamestnancom poskytujú minimálnu záruku návratnosti 2,25 % ročne a nesmú byť spojené s akciami alebo indexom.

Nasledujú dôchodkové účtovné rezervy (Pensionsrückstellungen), ktoré prestavujú dôchodkový záväzok spoločnosti, v ktorej zamestnanec pracuje. Dôchodkové rezervy sú v súvahe tejto spoločnosti uvádzané ako záväzky. Minimálne 50 % rezerv musí byť zabezpečených štátnymi dlhopismi. Prídely na rezervy sú daňovo uznateľné a nepovažujú sa za zdaniteľný príjem zamestnanca, ak nie je prekročený limit 80 % bežného zárobku.

Poslednou možnosťou sú podporné fondy (Unterstützungskasse), samostatné právnické osoby, ktoré vyplácajú príjemcovi určité dávky. Nárok na dávky však nie je právne vymožiteľný a okrem toho môžu poskytovať len veľmi nízke dávky. V dôsledku toho tento nástroj financovania v Rakúsku čoraz viac stráca na význame. Tretí pilier je súkromný alebo individuálny dôchodkový plán, ktorý je prispôsobený špecifickým individuálnym požiadavkám (ako sú sporenie, životné poistenie či podielové fondy).

Systém potrebuje zmenu, ale dôchodcovia sú spokojní

Priemerný dôchodok bol v Rakúsku za rok 2021 na úrovni  2 214 eur mesačne. Rakúski dôchodcovia túto sumu dostavajú 14-krát do roka, pretože v Rakúsku pre dôchodcov existuje 100-percentný dovolenkový bonus a 100-percentný vianočný bonus. Rakúske dôchodky aj napriek korone v roku 2021 vzrástli o 3,5 %.

Kľúčové slová

logo
Prečítajte si tiež:
7.10.2022 Redakcia FinReport

Ceny benzínu stagnujú, motorová nafta opäť o niečo zlacnela

Ceny pohonných látok sa v 39. týždni v porovnaní s tým predchádzajúcim príliš nezmenili. Ceny oboch druhov benzínu zostali prakticky na ...

7.10.2022 Redakcia FinReport

Energetická kríza: Čo je potrebné urobiť na jej elimináciu

Súčasné ekonomické obdobie sa vo viacerých aspektoch podobá veľkej hospodárskej depresii z polovice 19. storočia. Existuje teória, podľa ...

7.10.2022 Redakcia FinReport

Guvernér Ukrajinskej centrálnej banky Kyryl Ševčenko odstúpil, je obvinený z podvodu

Ukrajinská centrálna banka bude mať nového šéfa. S najväčšou pravdepodobnosťou sa ním stane Andrij Pyšnyj. Jeho predchodca Kyryl ...

7.10.2022 Zuzana Fryč

Novela Obchodného zákonníka má ušetriť čas aj náklady pri zakladaní obchodných spoločností

Poslanci Národnej rady SR sa okrem iných zákonov na svojej aktuálnej schôdzi venujú aj návrhu novely Obchodného zákonníka. Cieľom novej ...

7.10.2022 Redakcia FinReport

UniCredit Bank, ČSOB a Prima banka zvyšujú úroky svojich hypotekárnych úverov

Ďalšie tri banky zvyšujú úrokové sadzby svojich hypotekárnych úverov. Zdražovanie úverov, ktoré začne platiť od soboty, pondelka, ...

7.10.2022 Redakcia FinReport

Zahraničný obchod dosiahol 30-percentný rast, no stále dovážame viac ako vyvážame

Celkový vývoz tovaru zo Slovenska dosiahol v auguste 2022 hodnotu 8,3 miliardy eur. Medziročne to predstavuje nárast o 30,3 %. Rast vývozu ...

7.10.2022 Redakcia FinReport

Úrady práce vyplatili v auguste 2022 náhradné výživné v objeme takmer trištvrte milióna eur

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatili v auguste 2022 náhradné výživné v celkovej výške presahujúcej 748-tisíc eur. Je to ...

6.10.2022 Redakcia FinReport

Rodičovský príspevok sa od začiatku roku 2023 opäť zvyšuje

Rodičia s deťmi si od začiatku budúceho roka znovu o niečo polepšia. Rodičovský príspevok od 1. januára 2023 stúpne na 301 eur, čo je o ...

6.10.2022 Redakcia FinReport

V prvom pilieri nastali zmeny, novinkou je rodičovský bonus a dôchodkový automat

Poslanci parlamentu najnovšie schválili aj novelu zákona o sociálnom poistení. Podľa nej bude možné ísť do dôchodku už dva roky pred ...

5.10.2022 Roland Régely

Brokeria: Rok 2021 sa niesol v znamení rekordných tržieb aj zisku

Čo kalendárny rok, to rekord v tržbách a zisku. Spoločnosť Brokeria pôsobí na trhu finančných sprostredkovateľov len niekoľko rokov, no ...

4.10.2022 Redakcia FinReport

Hodnota stravovacích poukážok sa zvýši o 30 centov na 5,10 eura

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR reaguje na vývoj indexu cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. ...

4.10.2022 Redakcia FinReport

O 14. dôchodku sa bude v parlamente rozhodovať v skrátenom legislatívnom konaní

Poslanci parlamentu rozhodli, že o vyplatení 14. dôchodkov v novembri tohto roku budú rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Za tento ...

4.10.2022 Redakcia FinReport

Štátny rozpočet hospodári so schodkom 1,3 miliardy eur

Štátny rozpočet dosiahol ku koncu tretieho štvrťroku tohto roku schodok vo výške 1,319 miliardy eur. Oproti rovnakému obdobiu minulého roku ...

1.10.2022 Redakcia FinReport

Inflácia znižuje hodnotu dlhu, rozumná investícia sa tak môže vrátiť až dvakrát

Prudko rastúca inflácia v ľuďoch vyvoláva prirodzené reakcie. Domácnosti si úzkostlivejšie ako kedykoľvek v minulosti strážia svoje ...

30.9.2022 Robert Juriš

Tretí pilier: Štát chce zefektívniť jeho hospodárenie, dôchodkové spoločnosti hovoria o likvidácii

Aktuálna schôdza poslancov parlamentu prináša viacero finančných tém, ktoré vyvolávajú nesúhlas u tých, ktorých sa týkajú najviac. ...

29.9.2022 Redakcia FinReport

Bezplatné dlhové poradne spájajú sily s európskou organizáciou na boj s dlhmi

Na mape Slovenska je aktuálne 42 miest, kde sa ľudia môžu obrátiť o pomoc pri problémoch so zvládaním dlhov. Od začiatku roka v ...

29.9.2022 Redakcia FinReport

Príspevok za ubytovanie odídencov sa zvýši, preplácať sa bude do konca februára 2023

Vláda SR rozhodla o predĺžení vyplácania príspevku za ubytovanie odídencov pre majiteľov hotelov, penziónov či ubytovní, ktorého ...

28.9.2022 Zuzana Fryč

Na dotovanie obnovy starších rodinných domov je vyčlenených 30 miliónov eur. Čo všetko potrebujete vedieť?

O príspevok na rekonštrukciu domu z plánu obnovy a odolnosti bude možné požiadať už od 17. októbra 2022. Slovenská agentúra životného ...

Aplikácia

  1. 1.
    V prvom pilieri nastali zmeny, novinkou je rodičovský bonus a dôchodkový automat
  2. 2.
    Vláda schválila vyplatenie 14. dôchodkov, na ktoré v novembri pôjde 207 miliónov eur
  3. 3.
    Rodičovský príspevok sa od začiatku roku 2023 opäť zvyšuje
  4. 4.
    Čo nám na jesenné večery pripravili streamovacie spoločnosti Netflix a HBO Max?
  5. 5.
    Energetická kríza: Čo je potrebné urobiť na jej elimináciu