Foto: Shutterstock

Prekvapujúco razantné rozhodnutie

Rada guvernérov sa dnes rozhodla zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 75 bázických bodov. Tento významný a zároveň aj prekvapujúci krok, hoci ho v posledných dňoch niektoré zdroje opakovane avizovali, znamená rýchlejší postup pri dosiahnutí návratu inflácie k strednodobému cieľu ECB na úrovni 2 %.

Rada guvernérov zároveň vyslovila predpoklad, že v priebehu svojich nasledujúcich zasadnutí bude vo zvyšovaní úrokových sadzieb pokračovať s cieľom tlmiť dopyt a chrániť ekonomiku eurozóny pred rizikom trvalého nárastu inflačných očakávaní. 

Zároveň tiež počíta s pravidelným prehodnocovaním trajektórie menovej politiky na základe nových informácií a vývoja inflačného výhľadu. Jej budúce rozhodnutia o menovopolitických sadzbách sa budú aj naďalej prijímať priebežne zo zasadania na zasadanie.

Kedy konečne klesne vysoká inflácia?

Dôvodom na prijatie rozhodnutia, ktoré je odvážnejšie, ako sa pôvodne predpokladalo, je stále príliš vysoká inflácia, ktorá pravdepodobne zostane dlhšie nad úrovňou cieľa Rady guvernérov. Podľa rýchleho odhadu Európskeho štatistického úradu Eurostat inflácia v rámci krajín eurozóny v auguste dosiahla 9,1 %.

„Prudko rastúce ceny energií a potravín, dopytové tlaky v niektorých sektoroch po znovuotvorení ekonomiky aj ponukové obmedzenia vyvolávajú ďalší rast inflácie. Pokračuje zintenzívňovanie cenových tlakov a ich šírenie v celom hospodárstve, pričom v najbližšom období môže inflácia ďalej stúpať. S postupným slabnutím vplyvu súčasných príčin inflácie a premietaním normalizácie menovej politiky do ekonomiky a cenotvorby inflácia klesne,“ píše vo svojom stanovisku ECB.

Čo bude s programom nákupu aktív

„Pretrvávajúca zraniteľnosť spôsobená pandémiou koronavírusu naďalej predstavuje riziko ohrozujúce plynulú transmisiu menovej politiky. Rada guvernérov bude preto naďalej pružne reinvestovať prostriedky zo splatených cenných papierov v rámci portfólia núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP) na potlačenie rizík súvisiacich s pandémiou, a to minimálne do konca roka 2024,“ konštatuje ďalej ECB.

Rada guvernérov má v úmysle pokračovať tiež v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP).

Najsilnejšia ekonomika tiež zvyšuje úroky

Európska centrálna banka je jednou z posledných centrálnych bánk na svete, ktorá začala proti vysokej inflácii bojovať zvyšovaním kľúčových úrokových sadzieb. Napríklad americký Federálny rezervný systém FED zvyšoval úrokové sadzby už niekoľkokrát.

Sprísňovanie menovej politiky v jeho podaní je postupnejšie ako v prípade ECB, a už teraz je z vyhlásení jeho lídrov zrejmé, že v tejto politike bude pokračovať aj naďalej. Aktuálne je so svojou kľúčovou úrokovou sadzbou na úrovni 1,75 %.  

Krajiny V4 vyhnali úroky naozaj vysoko

Spomedzi krajín V4, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, má najvyššiu kľúčovú úrokovú sadzbu Maďarsko, ktoré ju dokázalo vytlačiť až na úroveň 11,75 %. Jeho inflácia je pritom veľmi podobná tej, ktorú registrujeme na Slovensku, teda nachádza sa nad úrovňou 13 %.

Ako poslední zvyšovali kľúčovú úrokovú sadzbu Poliaci. Urobili tak 7. septembra 2022, keď ju zdvihli o štvrť percentuálneho bodu na 6,75 %. Tamojšia centrálna banka pôvodne uvažovala o intenzívnejšom zvyšovaní, no napokon sa kvôli obavám z hospodárskeho poklesu rozhodla pre miernejší postup. Inflácia v Poľsku je v súčasnosti najvyššia za posledných 26 rokov – v auguste 2022 dosiahla 16,1 %.

Najvyššie ceny tovarov a služieb spomedzi týchto krajín má Česko. Inflácia tu bola naposledy na úrovni 17,5 % a stúpa k 20 %. Po výmene guvernéra Českej národnej banky však zvyšovanie kľúčovej úrokovej sadzby v krajine ustalo. Pred tohtoročným letom sa tak však stalo hneď niekoľkokrát, a aktuálne sa nachádza na úrovni 7 %.