Dorovnávacia daň príde aj na Slovensko. Proces je neprehľadný, panuje neistota

Foto: Freepik

Opatrenie proti daňovým únikom

Cieľom dorovnávacej dane je zabezpečiť minimálnu úroveň zdanenia nadnárodných skupín či veľkých vnútroštátnych skupín. „Ide o ďalší zo série nástrojov boja proti daňovým únikom v oblasti medzinárodného zdaňovania. „Inštitút globálnej minimálnej dane vznikol a bol prijatý na medzinárodnom fóre v rámci skupiny štátov združených v takzvanom Inkluzívnom rámci OECD/G20,“ hovoria experti z poradenstva v oblasti daňových služieb PwC Matej Suja a Filip Baláži.

Smernica Pillar II prichádza s minimálnou efektívnou daňovou sadzbou (ETR) a týka sa nadnárodných skupín, ktoré majú konsolidované príjmy nad 750 miliónov eur. Daň bude vo výške 15 % zo ziskov v oblastiach s nízkym daňovým zaťažením. Dorovnávacia daň sa týka aj podnikov pôsobiacich na Slovensku. „Predpokladá sa, že dorovnávacej dani podlieha 1 500 až 2-tisíc subjektov na Slovensku,“ uvádza Ministerstvo financií SR.

Novú daň zaplatia o dva roky

Na Slovensku spoločnosti dorovnávaciu daň zatiaľ neplatia. „Výnimku pre okamžitú implementáciu dvoch povinných pravidiel majú štáty, v ktorých sa nenachádza viac než dvanásť hlavných materských subjektov skupín, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Tieto štáty môžu odložiť implementáciu príslušných povinných pravidiel najneskôr do 31. decembra 2029. Výnimku si uplatnilo aj Slovensko," vysvetľujú experti zo spoločnosti PwC.

Napriek tomu, že smernica Pillar II bude pre Slovensko záväzná najneskôr v roku 2029, prvýkrát ju podľa rezortu financií spoločnosti pôsobiace na Slovensku zaplatia už v roku 2026. Daňové priznania podajú 15 mesiacov po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka.

Za prvý rok sa táto lehota posunula o tri mesiace a v tomto termíne je dorovnávacia daň splatná. „To znamená, že ak sa konsolidovaná účtovná závierka zostavuje k 31. decembru, dorovnávacia daň za rok 2024 sa uhrádza do 30. júna 2026 a za rok 2025 sa uhrádza do 31. marca 2027. Podotýkame, že tieto ustanovenia nie sú predmetom novely,“ vysvetľuje vo svojom stanovisku Ministerstvo financií SR.

Čo navrhuje ministerstvo?

Novela zákona, ktorú Ministerstvo financií SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania, do štátneho rozpočtu neprinesie dodatočné finančné prostriedky, a teda nerozširuje počet daňovníkov. Ide len o technické spresnenia a doplnenia k už platnej legislatíve.

„Jednotlivé prvky návrhu objasňujú spôsob výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu a výpočet sumy upravených zahrnutých daní. Návrhom novely zákona sa tiež spresňujú zavedené definície a pravidlá pre výpočet sumy vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty,“ uvádza ministerstvo.

„Novela zákona je veľmi technický dokument, ktorý definuje účtovné postupy výpočtu dorovnávacej dane,“ vysvetľuje Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz (INESS).

Podľa ďalších expertov návrh novely zákona z dielne rezortu financií pre podnikateľov neprináša väčšiu prehľadnosť. „Predkladaná novela výrazne nerieši a ani nemôže riešiť prehľadnosť pôvodného zákona, keďže samotný koncept globálnej minimálnej dane je značne komplexný a komplikovaný,“ uvádzajú M. Suja a F. Baláži zo spoločnosti PwC.

Výsledkom je vyššia administratívna záťaž

Dorovnávacia daň je spravodlivá z pohľadu štátov, ktoré chcú získať podiel dane z príjmov nadnárodných firiem. Podľa analytika INESS to neprinesie hospodársky rast, ale, naopak, dodatočné zdroje do štátnej kasy. Kritizuje, že táto daň nie je inšpirovaná estónskym modelom korporátnej dane.

„Ten je postavený na myšlienke, že zisk je zdanený až v momente výplaty zisku vlastníkom, čo firmy motivuje k reinvestícii ziskov a vo výsledku k vyššiemu ekonomickému rastu. Tento model by malo aplikovať aj Slovensko, no v prípade veľkých firiem budú už jeho výhody limitované,“ vysvetľuje R. Ďurana.

Globálna minimálna daň bude pre firmy a štát znamenať aj administratívnu záťaž. „Sú to pravidlá, ktoré sa majú implementovať do približne 140 vnútroštátnych právnych poriadkov, čo so sebou prináša viacero problémov. V praxi je veľmi náročné vytvoriť pravidlá kompatibilné s daňovými a právnymi systémami všetkých implementujúcich štátov a zároveň zabezpečiť, aby tieto pravidlá zostali aj po implementácii jednotné,“ uvádzajú odborníci z PwC.

Podľa nich sa už teraz ukazujú problémy, s ktorými sa predtým nerátalo. A preto na ne reagujú aj nové predpisy. „Týmto sa celý proces stáva menej prehľadným a vytvára atmosféru neistoty na strane daňových subjektov,“ uzatvárajú špecialisti.