Návrhy ministerstva financií počítajú s tým, že vznikne strop na výšku provízie, zároveň sa má vyplácanie sprostredkovateľskej provízie rozložiť do siedmich rokov a ročne tak sprostredkovateľ bude môcť počítať iba so sedminou dohodnutej provízie. Tento režim sa má uplatňovať pre sprostredkovanie poistenia aj úverov.

Existenčná hrozba?

Nie je žiadnym prekvapením, že agenti vyjadrujú nesúhlas s týmito zmenami. „Považujeme za veľmi neštandardné, aby zákon obmedzoval, respektíve stanovoval spôsob výplaty odmeny v rámci podnikateľského prostredia. Finanční agenti by reálne dostávali sedminu svojho dnešného príjmu. Šancu prežiť takýto zásah by mali jedine tí, ktorí majú vytvorený dostatočný poistný kmeň, ktorý by im formou pasívneho príjmu aspoň čiastočne umožnil pokryť výpadok príjmu v najbližších rokoch. Takýchto finančných agentov je však na trhu veľmi málo a špecializujú sa väčšinou len na neživotné poistenie,“ reaguje na návrh novely Zuzana Zedníková zo spoločnosti DELUVIS.

Tento krok v podstate spôsobí odchod množstva sprostredkovateľov z trhu, čo znamená zužovanie trhu a zmenšovanie konkurencie.

To bude pre banky a poisťovne znamenať, že sa zúžia distribučné kanály pre ich produkty. Práve banky a poisťovne by k zmene situácie na trhu dokázali prispieť zmenou nastavenia svojich produktov. Už v minulom roku naznačil minister financií Peter Kažimír, že prísny postoj rezortu k poisťovniam vyplýva aj zo spotrebiteľských skúseností. „Treba sa opýtať občanov, ako sú spokojní s kvalitou služieb, ako sú spokojní s riešením poistných udalostí,“ poznamenal minister ešte v roku 2016. Za nízkou penetráciou služieb vidí práve ich kvalitu.

„Povesť finančných agentov kazia nepoctiví z nich, navrhované zmeny v províziách ohrozia aj serióznych sprostredkovateľov.“

Umelé uzatváranie zmlúv dráždi

Ministerstvo chce týmto spôsobom podporiť budovanie dlhodobejšieho vzťahu klienta s finančnou inštitúciou. Odozva, akú návrh vyvolal, však naznačuje, že minister Kažimír nevie, ako na to. „Pri úveroch je naplnenie tohto cieľa úplne nezmyselné... Obmedzenie výšky a spôsobu výplaty provízie nezabráni ani finančnému agentovi, ani klientovi vyhľadať po skončení fixácie pre klienta výhodnejšiu ponuku na trhu. Zo strany bánk možno naopak ide o snahu, ako si z finančných agentov urobiť nástroj na udržanie klienta,“ hovorí Zuzana Zedníková.

Návrh ministerstva financií však reaguje na problémy, ktoré na trhu existujú a radikálnu zmenu provízií na seba sprostredkovatelia do istej miery privolali sami. „Ministerstvo financií chce dosiahnuť, aby na trhu finančného sprostredkovania pôsobili iba kvalitní odborníci, ktorí budú v prvom rade sledovať záujmy klientov a poskytovať im odborné služby... Navrhovaná úprava má za cieľ zabezpečiť väčšiu stabilitu a sleduje obmedzenie neodôvodnených presunov klientov z jednej banky do druhej, kde hlavným motívom je získanie provízie, pričom záujmy spotrebiteľa sú často druhoradé,“ odôvodňuje svoje kroky rezort financií.

Prečistenie trhu od neserióznych sprostredkovateľov je teda žiaduce, no predstavený regulačný návrh sprostredkovatelia považujú za kobercový útok. „Snahou rezortu je novelou zákona očistiť segment finančného sprostredkovania od agentov, ktorí nevykonávajú svoju prácu poctivo, so zreteľom na dobro a spokojnosť klienta. Paradoxom je, že v konečnom dôsledku trestá všetkých hráčov na trhu. Aj tých poctivých,“ upozorňuje spoločnosť DELUVIS.

Niektorí agenti však skutočne problém s poctivým podnikaním majú. Na trhu sa objavuje totiž ešte ďalší nežiaduci jav, ktorým je zbytočné prepoisťovanie. To v podstate znamená, že klienti predčasne ukončia poistný vzťah s jednou poisťovňou a uzatvoria obdobné poistenie v inej poisťovacej spoločnosti. Zbytočne uzatvárané poistné zmluvy sú čiernou škvrnou, ktorá nejde ľahko vyčistiť. „Ide o komplexný problém, ktorý si vyžaduje nielen kooperáciu dohliadaných subjektov, ale aj  postupné zvyšovanie finančnej gramotnosti spotrebiteľov,“ pripúšťa Národná banka Slovenska (NBS). 

Nezorientovaní sú ľahký terč

Najzraniteľnejšou skupinou, v prípade poskytovania nekvalitných sprostredkovateľských služieb, sú občania, ktorých finančná gramotnosť je nízka. Celú debatu o provízii sprostredkovateľov výrazne ovplyvňuje to, že mnohí klienti nerozumejú tomu, ako provízie fungujú.

Ak sa klienti príliš sústreďujú na províziu sprostredkovateľa, v konečnom dôsledku môžu odmietnuť produkt, či už poistný, alebo úverový, ktorý by značne prispel k zlepšeniu ich životnej situácie.

„Obmedzovane provízií považujú za neštandardný zásah do podnikateľského prostredia.“

Ak sa však klienti „nechávajú unášať prúdom“ a nechajú sa presvedčiť na čokoľvek, lebo sprostredkovanie je pre nich bezplatné, môže sa stať, že sa nechajú presvedčiť nepoctivým agentom, ktorého motivuje práve získanie provízie. Rozkladanie provízie tento motív síce oslabuje, popri nepoctivých agentoch však doplácajú aj seriózni sprostredkovatelia.

Finančne „negramotní“ spotrebitelia sú jedným z lákadiel pre neserióznych agentov, ktorí v takýchto ľuďoch vidia ľahký cieľ. Čím menej finančne slabo vzdelaných klientov bude, tým menší bude priestor pre neserióznych sprostredkovateľov.