Deň daňovej slobody: Od dnes Slováci už nezarábajú na štát, ale na seba

Foto: Freepik

Zaostávame čoraz viac

Celkové bremeno daní ako administratívne vynútených platieb dosiahlo v minulom roku 63,07 % k mzdovým nákladom na zamestnanca s priemernou mzdou. „Štát tak naďalej rozhoduje takmer o dvoch tretinách odmeny určenej na zamestnanca, pričom len o zostatku peňazí si rozhodujeme sami. Ten v prepočte na zamestnanca s priemernou mzdou zodpovedal iba 36,93 % mzdových nákladov,“ konštatujú analytici.

Celkové daňové bremeno je tak na Slovensku vyššie než v susedných krajinách – Česku, Rakúsku aj Poľsku. „Kým vo všetkých kľúčových parametroch kvality podnikateľského prostredia Slovensko čoraz viac zaostáva nielen za vyspelým svetom, ale aj za susedmi, výška daňového bremena v kombinácii s haldou byrokracie tak odrádza od ekonomickej aktivity a podnikania,“ hovorí prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík. 

Stúpli mzdy aj odvody a dane

Minuloročné bremeno povinných platieb na Slovensku oproti roku 2022 mierne pokleslo o 0,2 percentuálneho bodu, hoci sa zaplatené povinné platby v priemere zvýšili až o rovných 9 %. Výraznejšie totiž narástli priemerné mzdové náklady, ktoré boli ťahané väčším nárastom priemernej mzdy medziročne až o 9,7 %.

Zároveň sa zatiaľ neprejavil významne vyšší nárast poplatkov v energetike, keďže vláda značne dotovala a regulovala ceny v tomto sektore. Len priame výdavky štátu na regulovanie cien energií predstavovali v roku 2023 minimálne 2,2 miliardy eur.  

Bezbrehé míňanie nerieši problémy občanov

Počas uplynulých desiatich rokov oproti roku 2014 sa celkové daňové bremeno zvýšilo o 2,7 percentuálneho bodu. Počas tohto obdobia sa podľa údajov Ministerstva financií SR zvýšili daňové a odvodové príjmy o 19,3 miliardy eur a verejné výdavky až o 25,8 miliardy eur.

„Dodatočné miliardy minuté z verejných zdrojov nepociťujú ani občania, ani podnikatelia, a ich bezbrehé míňanie len podčiarkuje, že rastúce zadlžovanie krajiny je potrebné riešiť dôslednými reformami a redukciou výdavkov a nie novými daňami,“ zdôrazňuje J. Solík s tým, že vláda by do budúcnosti mala šetriť na svojej spotrebe a nie ďalej zvyšovať dane.

Najviac zdanené sú príjmy daňovníkov

Z pohľadu členenia povinných platieb podľa súčasného právneho stavu predstavovali aj v roku 2023 najväčšie bremeno sociálne a zdravotné odvody, a to až 34,5 % mzdových nákladov zamestnanca s priemernou mzdou. Nasledovali daň z pridanej hodnoty (DPH) s podielom 8,4 %, daň z príjmov fyzických osôb (7,5 %), spotrebné dane podľa zákona (3,0 %) a iné dane (9,7 %). Zostatok peňazí predstavoval zvyšných 36,9 % mzdových nákladov.  

V minulom roku bol zároveň najviac zdanený príjem daňovníka (necelých 71,9 % z celkových daní ako všetkých povinných platieb), potom spotreba (23,9 %), majetok (2,1 %) a nakoniec podnikanie (2 %). Spomedzi príjemcov týchto administratívne vynútených platieb najviac nadobudol štát (78,2 %), potom obce (10 %), súkromné spoločnosti (8,4 %), vyššie územné celky (3,3 %) a nakoniec Európska únia (menej ako 0,1 %).