Darina Huttová: Pravidelné sporenie a starobné dôchodkové zabezpečenie vlani vzrástli o 40 %

Foto: AFISP

Vyššia produkcia ako pred rokom

„Celkové výkony členov Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných agentov (AFISP) vlani dosiahli 201 988 197 eur. Pre porovnanie v roku 2019 to bolo na úrovni 195 747 102 eur,“ konštatuje generálna tajomníčka organizácie Darina Huttová.

Ako uvádza ďalej, v oblasti poistenia došlo k poklesu objemu zmlúv aj poistného. No pri neživotnom poistení makléri zaznamenali nárast, ktorý však nebol dôsledkom zvýšeného počtu uzatvorených zmlúv novej produkcie, ale nárastu hradeného poistného.

Podpora Národnej banky Slovenska

Veľmi dôležitú úlohu v existenčnom prežití a pokračovaní činnosti finančného sprostredkovania podľa nej zohrala skutočnosť, že prevádzky finančných sprostredkovateľov mali vlani možnosť využiť svoje zaradenie do kategórie zástupcov poskytujúcich bankové a poistné služby, ktoré mohli služby poskytovať priamo občanom. Táto výnimka pretrvala aj do nástupu druhej vlny pandémie.

„Bez ohľadu na to finanční sprostredkovatelia pokračovali v procese digitalizácie služieb. Elektronizácia, zavádzanie finančných technológií a digitalizácia sa vo finančnom sprostredkovaní rozvíjali už niekoľko rokov a pandémia tento proces urýchlila,“ podotýka D. Huttová.

Pre finančných agentov bola dôležitá podpora zo strany Národnej banky Slovenska (NBS) ako orgánu dohľadu nad finančným trhom. „NBS prišla nielen s metodickým usmernením pre poskytovanie služieb na diaľku, ale priniesla aj citeľné zľavy v príspevkoch na dohľad odpustením poplatkov na druhý polrok 2020 a prvý polrok 2021,“ hovorí generálna tajomníčka AFISP.

Digitalizácia je drahá, ale prináša výsledky

Digitalizácia si od spoločností pôsobiacich na trhu vyžaduje aj nemalé investície. „Pri hodnotení účasti samostatných finančných agentov na digitalizácii je potrebné konštatovať, že sa do nej zapojili všetky sofistikované spoločnosti, ktoré vykonávajú distribúciu finančných produktov ako hlavný predmet činnosti, samozrejme, za vynaloženia významného objemu finančných prostriedkov. Pre finančne slabšie spoločnosti sa rozvíjali takzvané pooly,“ vysvetľuje ďalej.

Na elektronickú komunikáciu zareagovali pozitívne aj koncoví klienti. Získali vyšší komfort vo využívaní finančných služieb a možnosť udržiavania kontaktov s finančnými poradcami a agentmi, ako aj transparentné online prístupy k svojim portfóliám finančných produktov.

Kapitálovému trhu sa darí

Počas pandemického roku 2020 sa podľa nej zvlášť darilo kapitálovému trhu. Objem investícií v rámci novej ročnej produkcie vzrástol v oblasti distribúcie podielových fondov a akcií fondov kolektívneho investovania z 209 779 842 eur v roku 2019 na 217 642 927 eur za vlaňajší rok.

„To preukazuje pretrvávajúci záujem o investície medzi obyvateľstvom. Zaujímavý je nárast investícií v rámci pravidelného sporenia. Objem novej produkcie za vlaňajšok dosiahol 825 594 295 eur, čo v porovnaní s rokom 2019, keď to bolo 482 663 049 eur, predstavuje nárast o približne 40 %,“ spresňuje D. Huttová. Tieto čísla považuje za dôležité najmä vo vzťahu k zabezpečeniu osôb na dôchodku, respektíve k zaisteniu ich finančnej nezávislosti.

„Ide totiž o investície zabezpečované dlhodobým pravidelným sporením v rámci programov bánk, obchodníkov s cennými papiermi a správcovskými spoločnosťami organizujúcimi kolektívne investovania. Je to následok stále sa rozvíjajúceho finančného vzdelávania obyvateľstva za účasti týchto finančných inštitúcií a ich distribučných partnerov,“ konštatuje.

Nárast aj v starobnom dôchodkovom sporení

Pozitívny vývoj a nárast objemu je podľa generálnej tajomníčky AFISP viditeľný aj v sektoroch poskytovania úverov, úverov na bývanie a spotrebiteľských úveroch a v starobnom dôchodkovom zabezpečení. „Tu evidujeme nárast novej produkcie o takmer 40 %,“ zdôrazňuje.

Zlepšenie, naopak, podľa nej potrebuje sektor prijímania vkladov, kde počet zmlúv mierne klesol. „Práve v tejto oblasti vidíme pokles ako následok pandémie v domácnostiach občanov, ktorí v mnohých prípadoch pre stratu zamestnania museli siahnuť na svoje úspory a rezervy,“ uzatvára D. Huttová.