Dane z nehnuteľností prudko rástli. Mestá a obce vybrali o štvrtinu viac, no problémy to nevyriešilo

Roland Régely Publikované: 3.3.2026 Poslať

Samosprávy si v roku 2024 výrazne polepšili na dani z nehnuteľností. Výber medziročne vzrástol o 24,5 percenta a presiahol 618 miliónov eur. Vyššie príjmy však nie sú výsledkom lepšej finančnej kondície miest a obcí, ale reakciou na výpadky podielových daní a rast nákladov.

Foto: Shutterstock

Rozdiel nedorovnali

Analýza hospodárenia obcí za rok 2024, ktorú pripravila spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau, ukazuje, že samosprávy síce hospodárili lepšie ako rok predtým, no dôvodom bolo najmä zvyšovanie miestnych daní. Výpadok príjmov z podielových daní po znížení podielu obcí na dani z príjmov fyzických osôb z 70 percent na 55,1 percenta znamenal pokles objemu o viac než 44 miliónov eur. Jednorazové opatrenia zo strany štátu tento rozdiel plnohodnotne nevykompenzovali.

Mnohé mestá a obce tak pristúpili k nepopulárnemu kroku – zvýšili daň z nehnuteľností aj miestny poplatok za rozvoj, aby dokázali financovať základné služby.

Viac peňazí z pozemkov, stavieb aj bytov

Daň z nehnuteľností tvorí daň z pozemkov, zo stavieb a z bytov či nebytových priestorov. V roku 2024 priniesla samosprávam 618,1 milióna eur, čo predstavovalo 17-percentný podiel na ich daňových príjmoch. O rok skôr to bolo 496,6 milióna eur a podiel 14 percent.

109502

Najväčší objem tvorila tradične daň zo stavieb, ktorá presiahla 433 miliónov eur a predstavovala viac než 70 percent celkového výberu. Daň z pozemkov priniesla 129 miliónov eur a daň z bytov a nebytových priestorov viac ako 55 miliónov eur.

Regionálne rozdiely sú výrazné

Najvyšší objem dane z pozemkov vybrali samosprávy Nitrianskeho kraja. Pri dani zo stavieb dominoval Bratislavský kraj vrátane mestských častí hlavného mesta. Naopak, najnižšie výnosy zaznamenali samosprávy v Košickom kraji.

Zaujímavosťou sú obce, ktorých príjmy výrazne ovplyvňuje prítomnosť veľkých priemyselných či energetických prevádzok. Kalná nad Hronom, pod ktorú patria Mochovce, inkasovala z dane z pozemkov približne 2,6 milióna eur. Jaslovské Bohunice získali z dane zo stavieb viac ako 2,5 milióna eur.

Bratislava zvýšila výber najviac

Medziročne rástol výber dane z nehnuteľností vo všetkých krajoch. Najvýraznejší nárast zaznamenala Bratislava, kde sa príjem zvýšil o viac ako 39 percent. Do mestskej pokladnice tak pribudlo takmer 67,5 milióna eur, kým rok predtým to bolo 48,4 milióna. Najmiernejší rast evidoval Banskobystrický kraj, kde sa výber zvýšil o 14,2 percenta.

V Bratislave sa výnos dane z nehnuteľností delí rovnakým dielom medzi hlavné mesto a mestské časti. Mestským častiam bolo v roku 2024 prevedených viac ako 67 miliónov eur, čo predstavuje takmer 11 percent celkového objemu tejto dane na Slovensku. Medzi bratislavskými časťami získal najviac Ružinov, nasledovaný Petržalkou, najmenej Čunovo.

Príjmy z dane z nehnuteľností v bratislavských mestských častiach medziročne vzrástli o takmer 35 percent. Najdynamickejšie rástla daň z bytov a nebytových priestorov.

Poplatok za rozvoj naberá na význame

Popri dani z nehnuteľností rástol aj miestny poplatok za rozvoj. V roku 2024 ho vyberalo 424 samospráv, čo je takmer 15 percent z celkového počtu obcí a miest. Celkový výnos dosiahol takmer 39 miliónov eur, čo predstavuje medziročný nárast o 12,6 milióna eur.

Počet samospráv, ktoré poplatok vyberajú, sa zvýšil o 26. Výrazne narástol aj počet miest a obcí, ktoré z neho získali viac ako jeden milión eur. Kým v roku 2023 ich bolo päť, v roku 2024 už dvanásť. Najvyšší výnos zaznamenalo Bernolákovo, kde poplatok priniesol takmer 4,3 milióna eur.

V mestských častiach Bratislavy sa príjem z poplatku za rozvoj zvýšil len mierne, o 5,5 percenta. Oveľa dynamickejší rast zaznamenali mestské časti Košíc, kde sa výnos viac než zdvojnásobil. Najvýraznejší regionálny skok evidoval Žilinský kraj, kde príjmy z poplatku za rozvoj vzrástli o viac ako 500 percent.

Vyššie dane nie sú systémovým riešením

Zvýšený výber miestnych daní podľa analytikov nemožno interpretovať ako dôkaz stabilného financovania samospráv. Ide skôr o reakciu na zníženie podielových daní a rast nákladov.

Dáta tak potvrdzujú, že mestá a obce si pomáhajú najmä vlastnými nástrojmi. Otázka systémového nastavenia financovania samospráv však zostáva otvorená. Vyššie dane z nehnuteľností síce krátkodobo stabilizujú rozpočty, no z dlhodobého pohľadu nejde o náhradu komplexnej reformy financovania miest a obcí.