Foto: Shutterstock

Problémy majú ľudia s nižšími príjmami

Z prieskumu agentúry Focus, ktorý vykonala pre mBank, vyplýva, že osobný mesačný príjem počas minulého roka poklesol najmä ľuďom, ktorí pochádzajú z nízkopríjmových domácností. O celý svoj príjem alebo jeho časť prišlo 37 % respondentov z domácností s čistým mesačným príjmom do 800 eur a 47 % opýtaných s čistým príjmom v domácnosti od 801 do 1 100 eur.

„Aktuálna kríza najťažšie vplýva na tie domácnosti, ktoré už pred krízou mali hlbšie do vrecka. Často ide o ľudí, ktorí majú nižšie vzdelanie a pracujú v menej kvalifikovaných profesiách, s čím súvisí aj ich nižší osobný príjem. Tieto domácnosti sa tak často dostávajú do kolotoča finančných problémov, z ktorého sa len ťažko dokážu bez pomoci dostať,“ konštatuje sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik.

Dobrou správou však je, že v porovnaní s predchádzajúcimi prieskumami má znižovanie osobného mesačného príjmu klesajúcu tendenciu. V roku 2020 uvádzalo pokles príjmu, vtedy v súvislosti s koronakrízou, 40 % respondentov, v roku 2021 klesol príjem 32 % opýtaným a v roku 2022 31 % respondentom. Naopak, zvyšovanie osobného mesačného príjmu postupne narastá – zo 7 % v roku 2020, na 11 % v roku 2021 až na 17 % v roku 2022.

Tretina Slovákov nemá finančnú rezervu

Viac ako dve tretiny (69 %) Slovákov vo veku 18 až 60 rokov v súčasnosti disponujú finančnou rezervou. Štvrtina (25 %) opýtaných má vytvorenú rezervu približne vo výške jedného mesačného platu a pätina (19 %) má odložené financie vo výške dvoch až troch mesačných platov. Peniaze pre prípad núdze na úrovni štyroch až šiestich výplat má usporené necelá desatina (9 %) a 16 % opýtaných má odložených viac ako šesť mesačných platov.

Naopak, finančnú rezervu nemá takmer tretina (31 %) respondentov. V prípade náhleho výpadku príjmu alebo iných nečakaných výdavkov sa môžu dostať do nepríjemnej situácie najmä Slováci s nižším vzdelaním. Peniaze pre prípad núdze nemá odložené 59 % opýtaných s ukončeným základným vzdelaním a 47 % so stredoškolským vzdelaním bez maturity.

Tretina Slovákov obmedzila svoje výdavky

Z výsledkov prieskumu ďalej vyplynulo, že takmer dve tretiny (60 %) Slovákov zmenili počas uplynulého roka svoje finančné správanie. Najčastejšie tak, že obmedzili svoje výdavky. Viac ako tretina (35 %) opýtaných uviedla, že v porovnaní so začiatkom roka začala míňať menej peňazí. Ďalších 18 % si začalo pravidelne sporiť a 12 % muselo siahnuť do svojich úspor.

Investovať vo fondoch začalo 8 % respondentov, 4 % si zrušili nejaký typ poistenia a 3 % si uzatvorili nové životné či neživotné poistenie. O odklad splátok svoju banku požiadalo 1 % Slovákov. Naopak, žiadnu zmenu vo svojom finančnom správaní deklaruje 40 % opýtaných. Zaujímavosťou je, že najvyššie percento (51 %) tých, ktorí svoje finančné správanie žiadnym spôsobom nezmenili, pochádza práve z domácností s najnižším čistým mesačným príjmom – do 800 eur.