Chceme ísť do penzie skôr, no v príprave na ňu nerobíme ani základný krok – výpočet odhadovaného dôchodku

Foto: Pexels

Dnes sa dožívame v priemere o 20 rokov viac ako naši starí rodičia a na dlhší život na dôchodku budeme potrebovať aj viac peňazí. Finančná príprava na dôchodok však na Slovensku zaostáva. Napríklad, iba 11 percent ľudí si vypočítalo odhadovanú výšku svojho budúceho dôchodku. Pritom práve odhad výšky budúceho dôchodku nás dnes môže priviesť k rozhodnutiam, ktoré naň budú mať zásadný vplyv.

Zároveň kontinuálne klesá dôvera v schopnosť štátu vyplácať dôchodky. Verí mu len 64 percent ľudí, čo predstavuje pokles inštitucionálnej dôvery o 9 percentuálnych bodov oproti roku 2023.

Výsledkom je, že na dlhší život sa cíti byť pripravená necelá tretina (31 percent) ľudí na Slovensku. V medzinárodnom porovnaní piatich európskych krajín (Slovensko, Česká republika, Belgicko, Grécko a Španielsko) sa najviac pripravení na dlhší život cítia byť Španieli (56 percent), naopak, Slováci najmenej. Vyplýva to z najnovšieho, štvrtého ročníka prieskumu skupiny NN zameraného na dlhovekosť.  

Len menej ako pätina ľudí si môže dovoliť kúpiť to, po čom túži

Slabá finančná pripravenosť napriek relatívne vysokému vlastníctvu nehnuteľného majetku poukazuje na každodenný zápas mnohých rodín vyjsť z výplaty, chýbajúcu finančnú rezervu a absenciu aktívneho plánovania prípravy na dôchodok.

Finančná neistota patrí medzi hlavné faktory, ktoré najviac bránia pripravenosti. Index finančnej pohody dosahuje na Slovensku len 4,6 z 10 bodov a každodenná realita to potvrdzuje:

• 17 % ľudí je spokojných so svojou aktuálnou finančnou situáciou,
• 19 % si môže dovoliť kúpiť, čo chce,
• 26 % zostanú peniaze na konci mesiaca,
• 22 % by dokázalo pokryť väčší nečakaný výdavok,
• 22 % nemá vôbec žiadne úspory,
• 18 % by pri úplnej strate príjmu vydržalo menej ako tri mesiace, pritom lepšie sa cítia byť pripravení ľudia, ktorí majú minimálne trojmesačné úspory pre nečakané situácie.

Znepokojujúci je aj pohľad do budúcnosti. Len traja z desiatich ľudí na Slovensku veria, že ak sa dožijú viac ako 80 rokov, budú mať dostatok finančných zdrojov na život.

Pokles životnej úrovne na dôchodku trápi aj dnešných seniorov

Dôsledky slabej pripravenosti pociťujú už aj dnešní dôchodcovia. Takmer polovica sa musela prispôsobiť výraznému poklesu príjmu a ešte väčšie percento uvádza, že ich finančná situácia nezodpovedá životnej úrovni pred odchodom do dôchodku. Až 70 percent pracujúcich Slovákov nad 55 rokov preto zvažuje pracovať aspoň niekoľko hodín týždenne aj po odchode do dôchodku – najviac spomedzi piatich sledovaných krajín.

„Ľudia na Slovensku síce vedia, že dlhší život si vyžaduje lepšiu prípravu na starobu, no rozdiel medzi vedomím a konaním je stále veľmi veľký. Problém nie je ani tak v záujme o tému, ale skôr v absencii konkrétnych krokov. Preto s cieľom uľahčiť prípravu na dôchodok dlhodobo hovoríme o tom, prečo je dôležité zaoberať sa ním čo najskôr,“ hovorí Martin Višňovský, člen predstavenstva NN Slovensko a prezident Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností.

Na budúci dôchodok pritom nemá vplyv len počet odpracovaných rokov alebo výška príjmu. Zásadne ho klient môže ovplyvniť aj výberom vhodného dôchodkového fondu v II. a III. pilieri, prípadne zmenou výšky vlastných príspevkov. „Napríklad navýšenie príspevku do tretieho piliera už o desiatky eur mesačne môže v prípade mladých sporiteľov predstavovať rozdiel vo výške budúceho dôchodku v stovkách eur,“ doplnil Višňovský.

V tejto súvislosti je veľmi dôležitým krokom urobiť si lepší obraz o odhadovanej výške budúceho dôchodku. K tomu slúži napríklad trojpilierová dôchodková kalkulačka NN, ktorá dôchodok nielen vypočíta, ale aj ukáže, ako môže zmena dôchodkového fondu alebo vyšší príspevok zvýšiť penziu.

O prieskume

Medzinárodný prieskum pre skupinu NN – Longevity Survey 2025 realizovala výskumná agentúra Indiville prostredníctvom online dotazníka v piatich európskych krajinách: Slovensko, Česká republika, Belgicko, Grécko a Španielsko na vzorke 5 119 respondentov, z toho 1 018 zo Slovenska. Zber dát prebiehal od 29. septembra do 4. novembra 2025. Išlo o štvrtý ročník kontinuálneho prieskumu (predchádzajúce vlny: 2021, 2023, 2024).