Generálna tajomníčka Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) Darina Huttová k výsledkom prieskumu dodáva: „Dôvodov je podľa nás viacero. Tým prvým je stále chýbajúce konzistentné vzdelávanie finančnej gramotnosti detí, ktoré by malo začať už v predškolských zariadeniach a pokračovať aj na stredných školách. Rovnako chýba konzistentné odborné vzdelávanie učiteľov. Nepochybne by však pre deti  mali byť vzorom vo finančnom plánovaní už rodičia, kde často vidíme ich nezodpovedné finančné správanie,“ Ako ďalej dodáva, práve zodpovedné finančné plánovanie je to, ktoré pomáha predísť kritickým finančným situáciám v rodine a ku ktorým by rodičia mali viesť deti. „Pomoc finančných odborníkov hľadajú často neskoro, keď sú už v dlhovej špirále,“ upozorňuje D. Huttová.

Školy sa angažujú, no chýba odborná príprava učiteľov

Ako vyplýva zo skúseností asociácie, základné školy začínajú byť aktívnejšie v odbornom vzdelávaní a aktivitách na podporu finančnej gramotnosti na školách, no príprava je stále značne závislá od angažovanosti a odbornej prípravy samotných učiteľov. Bez ohľadu na to, či je to vidiecka alebo mestská škola. „Stále nedošlo k naplneniu koncepcie vlády z roku 2007 o ochrane finančných spotrebiteľov zvýšením finančnej gramotnosti. K splneniu tejto úlohy by bolo potrebné sa vrátiť,“ upozorňuje. AFISP prostredníctvom svojich členov prináša programy finančného vzdelávania. „Stretávajú sa na školách s úspechom a chceme v tom pokračovať,“ podotýka generálna tajomníčka AFISP Darina Huttová. „Sme pripravení i na diskusiu so zástupcami štátu o skvalitnení vzdelávania na školách. Za posledných 5 rokov bolo vytvorených viacero zdrojov pre finančné vzdelávanie detí od najútlejšieho veku až po dospelosť. Boli vytvorené i spoločenské hry. Je z čoho čerpať,“ dodáva.

Finančná gramotnosť v reálnej praxi

Testovanie PISA 2015 len potvrdilo skúsenosti AFISP, že deti majú problémy s poznaním reálnej hodnoty peňazí, hoci im už rodičia dávajú vreckové či majú bankomatovú kartu. Starší študenti a mladí ľudia sa síce orientujú vo všeobecných teoretických ekonomických pojmoch, no pri vyskúšaní si praktických príkladov, s ktorými sa bežne môžu stretnúť v študentskom a pracovnom živote, sa už dostávajú do problémov. „Hoci matematické operácie zvládajú, nevedia porovnávať výhodnosť úveru, prípadne koľko ho človek reálne preplatí. Pritom z našich skúseností vidíme, že dospelá mládež, ktorá začína svoj profesionálny život, sa už sústreďuje na zabezpečenie bývania či financovanie zážitkov. Ale tvorba životných rezerv  na zabezpečenie budúceho dôchodku je typická až pre ľudí stredného veku, čo je neskoro,“ hovorí. Aj preto v rámci prípravy mládeže na samostatný finančný život považuje vzdelávanie na stredných školách za dôležité. „Po ukončení strednej školy by mal každý človek poznať následky finančných záväzkov, fungovanie finančného trhu a mal by, samozrejme, vedieť finančne plánovať svoj život,“ podotýka.

Tvorba finančnej rezervy

TSkúsenosti AFISP potvrdzujú, že práve vzdelanostná úroveň má veľký vplyv na schopnosť zodpovedného finančného plánovania jednotlivca. „Nižšia stredná vrstva je na Slovensku naďalej veľmi „preúverovaná“ a veľké množstvo občanov balansuje na hranici schopnosti splácať úvery. Pre občanov nie je nezvyčajné čerpanie úverov na úhradu predchádzajúcich úverov. Stále chýba schopnosť tvoriť si vlastné finančné plány,“ podotýka.  Až takmer tri štvrtiny domácností nemá dostatočnú finančnú rezervu, ktorá by mala byť vo výške šesťmesačného príjmu domácnosti. „Ak človek nerozumie finančným pojmom, prípadne sa v spleti finančných produktov nevyzná, je lepšie sa obrátiť na finančného odborníka, sprostredkovateľa, ktorý mu ich nielen dokáže vysvetliť, ale aj pomôcť rozhodnúť sa tak, aby si vybral produkt šitý na mieru so zohľadnením svojich finančných aktív a pasív a s dôrazom aj na tvorbu finančnej rezervy,“ konštatuje. Obdobne mladých podľa nej treba učiť, že základom finančného plánovania má byť tvorba finančnej rezervy a nezadlžovanie sa najmä u nedôveryhodných finančných subjektov.