Ceny starších bytov v Bratislave prudko vzrástli a blížia sa k historickým maximám

Foto: Freepik

Opäť výraznejší nárast cien

Ceny bytov z druhej ruky predávaných v Bratislave narástli v treťom štvrťroku tohto roku v porovnaní s predošlým štvrťrokom o 5,4 %. Jednotková cena sa tým vyšplhala na 3 748 eur za meter štvorcový. V porovnaní s tretím štvrťrokom 2023, keď ceny dosiahli svoje dno, sú dnes o 9,97 % vyššie. Po roku tak ceny starších bytov zaznamenali svoj prvý výraznejší nárast.

„Ceny bytov z druhej ruky kategorizovaných ako novostavby vzrástli v porovnaní s predošlým kvartálom o 7 %, rástli však aj ceny v ostatných segmentoch. Napríklad čiastočne zrekonštruované byty stúpli o 5,68 % a byty v pôvodnom stave, ako aj kompletne zrekonštruované byty, rástli o 3 %,“ konštatuje hlavný analytik spoločnosti Bencont Investments Rudolf Bruchánik, podľa ktorého je to jasný signál, že na realitnom trhu došlo k obnoveniu dopytu a po dvoch rokoch poklesu opť prevládol rastový trend.

Navyše priemerná absolútna cena starších bytov medziročne narástla až o 18,75 % a dostala sa na úroveň 252 679 eur za byt. Najviac zdražovali takéto byty v Starom Meste a v okrese Bratislava III.

Nájomné aj s energiami poskočilo o 8 %

Dynamika rastu cien sa výrazne odrazila aj na nájomnom bývaní. Priemerné nájomné aj s energiami sa v hlavnom meste vyšplhalo na 16,67 eura za meter štvorcový pri medziročnom náraste o 8 %. Celkový nájom s energiami vďaka tomu vyskočil na priemerných 1 078 eur.

Podobne, ako pri bytoch na predaj, aj tu hrala rolu vyššia priemerná plocha ponúkaných bytov na prenájom. Tá sa totiž v porovnaní s druhým kvartálom zvýšila o 8 % na 67,78 meter štvorcový.  

Čo by pomohlo zlepšiť dostupnosť financovania bývania

Dôležité sú však nielen ceny nehnuteľností, ale aj možnosti financovania bývania. „Postupne očakávame pokles úrokových sadzieb hypotekárnych úverov, ktorý však bude na Slovensku limitovaný výnosmi štátnych dlhopisoch odzrkadľujúcich hospodárenie štátu. Úrokové sadzby sú aktuálne stále najdôležitejším faktorom s potenciálom zlepšiť dostupnosť bývania,“ konštatuje analytik.

Prispieť by však podľa neho mohlo aj uvoľnenie obmedzení úverovania zo strany Národnej banky Slovenska (NBS), podobne, ako to urobila Česká národná banka, ktorá v tomto roku zrušila strop na celkové zadlženie v pomere k čistému ročnému príjmu žiadateľa. Na Slovensku k podobnému uvoľneniu regulácie zatiaľ nedošlo.

Výhoda sekundárneho trhu napriek zvyšovaniu cien je v tom, že zvýšená sadzba DPH sa na rozdiel od novostavieb nepremietne do cien starších bytov. „Zvýšená inflácia v dôsledku novej daňovej legislatívy však môže obmedziť dostupnosť bývania tým, že spomalí rast reálnych miezd. Dnes je však už jasné, že na trhu dochádza k oživeniu sprevádzanému rastom predaja novostavieb, ako aj rastom priemernej ceny na sekundárnom trhu,“ dodáva R. Bruchánik.