Bohatstvo vo svete rastie. Ale je čoraz viac iba na papieri

Foto: Logan Voss

Svet zbohatol o desiatky biliónov

Rok 2025 bol pre vlastníkov finančných aktív mimoriadne silný. Globálne čisté bohatstvo domácností podľa analýzy McKinsey vzrástlo o 7,3 % na 570 biliónov dolárov. Pre porovnanie, dlhodobý priemerný rast od roku 2000 bol približne 5,9 % ročne. Za jediný rok tak pribudli do svetového majetku desiatky biliónov dolárov.

Na prvý pohľad to vyzerá ako skvelá správa. Ľudia vlastnia viac akcií, nehnuteľností a ďalších aktív a ich majetok rastie. Lenže pri bližšom pohľade sa objavuje jeden veľký problém. Veľká časť tohto rastu nevznikla novou výrobou, novými továrňami alebo novými podnikmi. Vznikla rastom cien už existujúcich aktív.

Akcie urobili väčšinu práce

Podľa McKinsey sa akcie podieľali až 57 % na raste globálneho bohatstva domácností v roku 2025. Nehnuteľnosti, ktoré boli desaťročia najdôležitejším zdrojom rastu majetku domácností, prispeli iba približne 15 %. Je to významná zmena. Predstavme si človeka, ktorý mal na začiatku roka akcie za 100 000 eur a na konci roka ich hodnota stúpla na 120 000 eur. Jeho majetok sa zvýšil o 20 000 eur. Nevytvoril však nový podnik, nepostavil továreň a nevygeneroval 20 000 eur nového ekonomického výkonu. Jeho majetok jednoducho zdražel. A presne toto sa vo veľkom meradle deje na svetových finančných trhoch.

Bohatstvo môže rásť aj bez toho, aby sa ekonomike darilo rovnako dobre

Toto je jeden z najzaujímavejších paradoxov súčasnej ekonomiky. Ak rastú ceny akcií a nehnuteľností rýchlejšie než ekonomika, hodnota majetku domácností môže prudko stúpať aj bez porovnateľného rastu produkcie. Nie je to automaticky problém. Rast cien aktív môže odrážať vyššie očakávané zisky firiem, technologický pokrok alebo vyššiu produktivitu.

V súčasnosti však veľkú úlohu zohráva aj obrovský optimizmus okolo umelej inteligencie. Investori očakávajú, že AI zásadne zvýši produktivitu a zisky technologických spoločností. Tieto očakávania sa premietli do cien akcií a následne aj do majetku domácností.

Otázka však znie: čo ak sa očakávania nenaplnia?

Najväčšia stávka histórie?

Umelá inteligencia už nie je iba technologickým príbehom. Stala sa jednou z najväčších investičných stávok v histórii. Firmy investujú stovky miliárd dolárov do dátových centier, čipov a energetickej infraštruktúry. Investori zároveň nalievajú obrovské sumy do spoločností, ktoré majú z AI profitovať. Ak AI skutočne zvýši produktivitu ekonomiky tak, ako sa očakáva, dnešné vysoké valuácie môžu byť spätne ospravedlniteľné.

Ak však príde sklamanie, problém nebude iba na Wall Street. Keďže akcie vlastnia domácnosti, dôchodkové fondy, poisťovne aj investičné fondy, veľký pokles cien aktív by zasiahol majetok miliónov ľudí.

Takmer milión nových milionárov za rok

Zaujímavý je pritom ešte jeden údaj. Podľa najnovšej správy UBS pribudlo v roku 2025 na svete takmer milión nových dolárových milionárov. Ich počet sa zvýšil o 1,5 %, čo znamená v priemere viac ako 2 600 nových milionárov každý deň. Celkovo ich bolo približne 57,5 milióna. Neznamená to, že 2 600 ľudí denne zrazu zarobí milión dolárov. Mnohí sa do tejto kategórie dostali jednoducho preto, že vzrástla hodnota ich akcií, nehnuteľností alebo podnikateľského majetku. A to je dôležitý rozdiel.

Rast bohatstva totiž nemusí znamenať rast príjmov.

A práve tu vzniká problém pre mladých

Ak rastú ceny akcií a nehnuteľností rýchlejšie než mzdy, ľudia, ktorí už aktíva vlastnia, bohatnú rýchlejšie. Tí, ktorí ich nevlastnia, sa k nim naopak dostávajú čoraz ťažšie. Vzniká tak zvláštna situácia. Človek môže mať slušný príjem, pracovať a pravidelne si odkladať peniaze, no zároveň môže mať pocit, že mu majetok „uteká“. Ak napríklad ceny nehnuteľností rastú rýchlejšie než príjmy, každý ďalší rok môže byť kúpa vlastného bývania náročnejšia.

Podobný efekt vzniká pri akciách. Človek, ktorý investoval pred desiatimi rokmi, môže mať dnes výrazne väčší majetok než človek, ktorý začína investovať až teraz.

Svet má preto problém, ktorý sa na prvý pohľad neukazuje

Globálna ekonomika môže vyzerať mimoriadne zdravo, pretože hodnota aktív rastie. Lenže veľká časť tohto bohatstva je citlivá na ceny na finančných trhoch. McKinsey upozorňuje, že iba približne 20 % rastu svetového bohatstva v poslednom období súviselo s reálnymi investíciami, zatiaľ čo historicky to bolo približne 30 %. Väčšiu úlohu teda zohráva rast cien existujúcich aktív. To je presne ten rozdiel medzi bohatstvom na papieri a bohatstvom vytvoreným reálnou ekonomikou.

Čo ak príde korekcia?

Ak akcie klesnú o 20 %, svet sa nestane automaticky o 20 % chudobnejším v zmysle výroby alebo počtu domov. Zmení sa však hodnota majetku ľudí. A to môže mať ďalšie dôsledky. Ľudia sa môžu začať cítiť chudobnejší a obmedziť spotrebu. Firmy môžu odložiť investície. Investori môžu byť opatrnejší. Banky môžu byť menej ochotné financovať rizikové projekty.

Pokles cien aktív tak môže postupne preniesť finančný problém do reálnej ekonomiky. Práve preto je dnešná vysoká hodnota akciových trhov dôležitá nielen pre investorov, ale aj pre bežné domácnosti.

Najväčšia otázka nie je, či svet bohatne

Svet nepochybne vytvára nové technológie, firmy aj produktívne kapacity. Otázkou však je, aká časť dnešného rastu bohatstva je založená na skutočnom ekonomickom raste a aká časť iba na vyšších cenách aktív. 

Ak sa AI boom pretaví do výrazne vyššej produktivity, dnešné vysoké ceny môžu dostať pevný základ. Ak nie, môže sa ukázať, že časť súčasného bohatstva bola iba veľmi optimistickým očakávaním budúcich ziskov. A práve preto môže byť rok 2026 zaujímavý nielen tým, koľko svetového bohatstva vznikne, ale predovšetkým tým, z čoho bude toto bohatstvo vytvorené.