Benešove dekréty sú uzavretou kapitolou, právny poriadok chráni princíp právnej istoty

Foto: FinReport

V tejto súvislosti je relevantná aj judikatúra Ústavného súdu Českej republiky, ktorý opakovane potvrdil, že majetkové následky vyplývajúce z povojnových právnych predpisov nemožno spätne prehodnocovať mimo zákonom stanovených reštitučných mechanizmov. Ústavný súd zároveň zdôraznil, že nároky na vydanie majetku môžu vzniknúť len v rozsahu a za podmienok určených zákonom, pričom mimo tohto rámca neexistuje právne vymáhateľný nárok. Český Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane potvrdil ústavnú konformitu Benešových dekrétov ako súčasti povojnového právneho poriadku a ich nezrušiteľnosť či nepreskúmateľnosť v súčasnom konaní (najmä nálezy Pl. ÚS 14/94, Pl. ÚS 9/07 a súvisiaca judikatúra k princípu právnej istoty a uzavretosti majetkových vzťahov). 

Rovnako judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva potvrdzuje, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa neuplatňuje retroaktívne na obdobie pred tým, než sa štát stal jeho zmluvnou stranou, a že štát nemôže niesť zodpovednosť za všetky historické udalosti, ku ktorým došlo pred týmto obdobím. ESĽP zároveň konštatuje, že ochrana majetkových práv predpokladá existenciu legitímneho očakávania založeného na vnútroštátnom práve (napr. Kopecký v. Slovensko; Von Maltzan a ďalší v. Nemecko).

Osoby, ktoré nespĺňajú zákonom stanované podmienky reštitučných predpisov sa podľa ESĽP nachádzajú v právnom postavení žiadateľov bez subjektívneho verejného práva na vydanie majetku a bez legitímnej nádeje na jeho získanie. 

Ministerstvo spravodlivosti SR uzatvára, že právne posudzovanie dôsledkov Benešových dekrétov musí vychádzať z princípu právnej istoty, rešpektovania platnej legislatívy a ustálenej judikatúry vnútroštátnych aj medzinárodných súdnych orgánov.