Bankové úspory neporazia infláciu, preto je dobré investovať a rozumieť zloženému úročeniu

Foto: Shutterstock

Bankové vklady opäť rastú

Úpravy úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou sa prejavujú aj na vývoji vkladov a ich úročenia v slovenských bankách. Eurové vklady obyvateľstva dosiahli podľa štatistík Národnej banky Slovenska ku koncu augusta 2024 objem 44,21 miliardy eur, pričom pred rokom to bolo „len“ 41,66 miliardy eur.

Ešte väčší nárast je badateľný v porovnaní s rokom 2014, keď malo obyvateľstvo v bankách uložených 25,49 miliardy eur. „V tomto kontexte je zaujímavý pohľad na tzv. termínované vklady. Od roku 2014 objem eurových vkladov obyvateľstva v slovenských bankách stúpol o takmer 20 miliárd eur. No vklady s dohodnutou splatnosťou padli z vyše 12 miliárd eur na súčasných 11,79 miliardy eur,“ konštatuje analytik online investičnej platformy Portu Marek Malina.

Spôsobené je to podľa neho tým, že vklady na bežných účtoch stúpli z 11,29 miliardy eur na 28,52 miliardy eur. „V roku 2022, keď sa úrokové sadzby ECB držali blízko nuly, však malo slovenské obyvateľstvo na termínovaných vkladoch iba 7,5 milardy eur, v porovnaní s týmto obdobím tak ide o pomerne výrazný nárast,“ vysvetľuje ďalej.

Čaro zloženého úročenia

„Je v poriadku držať na bežnom účte základnú finančnú rezervu, ktorá by mala dosahovať výšku troj- až šesťmesačných výdavkov domácnosti. No odkladať si týmto spôsobom peniaze napríklad na dôchodok, prípadne deťom na osamostatnenie sa, nie je práve rozumné,“ hovorí analytička analytička WOOD & Company Eva Sadovská.

Napríklad, ak si bude človek 20 rokov odkladať sumu 50 eur mesačne na bežnom účte, dozvie sa, že na konci tohto obdobia bude mať 12 084,74 eura pri dnešnom priemernom úroku 0,07 % ročne. Objem vkladov dosiahne 12-tisíc eur, zarobí teda necelých 85 eur za 20 rokov. „V skutočnosti to bude ešte menej, keďže výnos sa mu pravidelne zdaní zrážkovou daňou vo výške 19 %,“ upozorňuje M. Malina.

Pri úroku 2,41 % pri termínovanom vklade by už mal spomínaný človek na účte po 20 rokoch 15 430 eur, opäť by však musel počítať so zdanením výnosu. Ani takéto zhodnotenie by tak nemuselo stačiť na pokrytie inflácie.

Ak by však svoje peniaze investoval do cenných papierov, napríklad cez ETF fondy, ktoré sú od zdanenia po jednom roku oslobodené, výnos by bol výrazne vyšší. Index MSCI World uvádza od konca roku 1987 priemerný výnos 8,59 % ročne, v prípade indexu S&P 500 je to za ostatných 32 rokov 10,48 % ročne. Po zohľadnení správcovského poplatku vo výške 0,5 % by investícia do MSCI World vyniesla 28 810 eur, pri S&P 500 by bola hodnota majetku 35 920 eur.

Ako funguje zložené úročenie

Príkladom môže byť šetrenie si na dôchodok. „Mnoho ľudí si myslí, že na to majú ešte dosť času. Častým argumentom je, že ,začať šetriť môžem neskôr´. Neuvedomujú si však, že dĺžka investičného horizontu výrazne ovplyvňuje výslednú sumu, ktorú si dokážu nasporiť. Je to tak v dôsledku efektu zloženého úročenia,“ vysvetľuje vedúca Katedry ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave Anetta Čaplánová.

Zložené úročenie znamená, že úroky z investovaných prostriedkov sa automaticky reinvestujú, úročí sa pôvodný kapitál aj pripísané úroky. Takže, ak napríklad po prvom roku investor zarobí na výnose desať eur, ďalší rok sa mu zhodnotí nielen vklad, ale aj týchto už skôr zarobených desať eur.

Neskorší začiatok sporenia preto vyžaduje omnoho vyššie mesačné vklady na to, aby investor dosiahol tú istú sumu. Na výšku konečného zhodnotenia má vplyv nielen úroková miera, ale aj frekvencia úročenia. Úroky môžu byť pripočítavané denne, mesačne alebo ročne. Čím častejšie sa úroky pripisujú, tým vyššia bude výsledná suma pri rovnakom ročnom úroku. Príčinou je, že pri častejšom úročení sa vždy úročia novo pripísané úroky.