Až dve tretiny domácností v čase krízy pochopili, že si musia vytvárať finančné rezervy na horšie časy

Foto: Tomáš Griger

„Finančné problémy teraz majú najmä tí, ktorí už pred krízou mali hlbšie do vrecka,“ konštatuje sociológ agentúry Focus Martin Slosiarik. Horšie sú na tom podľa neho v súčasnosti skôr živnostníci ako zamestnanci, a v horšej finančnej situácii sa ocitli skôr viacčlenné domácnosti.

Slováci menia svoje finančné správanie sa

Výsledky prieskumu poukazujú na štyri hlavné oblasti, v ktorých sa domácnosti museli prispôsobiť a zmeniť svoje finančné správanie. „Vyšlo z neho, že Slováci sú opatrnejší v nákupoch. Tvrdí to 60 % opýtaných, pričom až 9 z 10 z nich teraz nakupuje menej nepotravinových položiek. Približne polovica z nich odložila plánované nákupy do domácností, znížila výdavky na potraviny a prehodnotila investície do nákupu či rekonštrukcie bývania,“ hovorí Zuzana Miklovičová z Nadácie Partners.

Podľa nej zníženie príjmu pocítili domácnosti nielen v dôsledku nižšej mzdy, ale aj straty zamestnania či poklesu iných príjmov. Takúto situáciu zažívajú viac ako dve pätiny opýtaných. Na druhej strane sa zvýšili výdavky domácností, s ktorými ľudia pôvodne nepočítali. Toto tvrdí tretina Slovákov a ako dôvod označujú fakt, že rodiny boli a stále sú viac doma, alebo ľudia pracujú viac z domu.

Štyria z piatich museli siahnuť na svoje úspory

Približne 70 % domácností, ktorým sa zvýšili výdavky, ich vynaložili na zabezpečenie bežného chodu domácnosti a výdavky na ochranu zdravia. Pätina takýchto domácností (do 20 %) uviedla nárast výdavkov súvisiacich s domácou školou, prácou z domu, do športových položiek alebo na online zábavu.

Finančne najhoršie na tom sú ľudia, ktorí museli siahnuť na svoje finančné produkty v bankách. Takýchto je až celá tretina respondentov. Väčšina z nich (81 %) musela siahnuť na úspory v banke, ktoré mali, či už na bežnom, alebo sporiacom účte. Necelá pätina opýtaných (18 %) požiadala o odklad splátky hypotéky, viac ako desatina (14 %) o odklad splátky spotrebného úveru a 8 % o odklad lízingu.

Kríza odhalila silné a slabé finančné stránky Slovákov

Krízové a náročné obdobia v mnohých oblastiach, nielen vo financiách, odhalia najcitlivejšie miesta v hospodárení a vyzdvihnú tie silné. „Slabé finančné stránky, ktoré koronakríza odkryla ešte viac, sú nedostatočný prehľad o príjmoch a výdavkoch domácnosti, odkladanie splátok úverov, aj keď to nebolo nevyhnutné, prečerpávanie kreditných kariet a ich nesplácanie, ako aj nevyužívanie investičných príležitostí. Najvypuklejším problémom sa ukázala takmer úplná absencia finančnej rezervy Slovákov,“ vymenúva finančné nedostatky odborníčka na financie zo spoločnosti Partners Group SK Andrea Straková.

Naopak k silným stránkam Slovákov zaradila disciplínu a promptné reagovanie na vzniknutú situáciu. „V prípade potreby sa vieme uskromniť v spotrebe, a vo výdavkoch domácností a začíname viac finančne plánovať. Štatistiky potvrdili, že menej využívame úvery, a niektorí dokonca využili krízu aj na investovanie,“ uvádza ďalej Straková.

Krízu lepšie zvládajú tí, ktorí boli lepšie pripravení

Prieskum tiež potvrdil, že tie domácnosti, ktoré boli finančne pripravené na krízu, ju znášali omnoho lepšie, až bez problémov. Na odstránenie slabých stránok sa odporúča dodržiavať ideálne finančné miery 10 % : 20 % : 30 % : 40 %. Tie sa oplatí dodržiavať aj pri silných finančných stránkach a zároveň ich rozvíjať neustálym finančným plánovaním.

10 % = finančná rezerva pre zdravé rodinné financie

Finančná rezerva je najdôležitejším krokom na zlepšenie rodinnej finančnej situácie. Na finančnú rezervu by sme si mali odkladať 10 % zo svojho  príjmu, a jej správnu výšku tvorí až 6-násobok mesačného príjmu v domácnosti.

Tvorba optimálnej finančnej rezervy je u Slovákov dlhodobým problémom. Až tri štvrtiny Slovákov si tvoria nedostatočnú rezervu, pričom pätina ju nemá vôbec. Väčšina Slovákov, až 82 %, si však počas koronakrízy jednoznačne uvedomila, že finančná rezerva domácnosti vo výške polročného platu je nevyhnutná.

„Aktuálny prieskum finančného správania sa Slovákov ukázal, že domácnosti s vytvorenou finančnou rezervou museli robiť oveľa menšie zásahy do bežného chodu domácnosti ako tie, ktoré dostatočnú rezervu nemali,“ hovorí A. Straková a dodáva: „Respondentov, ktorí uviedli, že majú dostatočnú finančnú rezervu, sa výrazne menej dotkli škrty v nákupoch, vo výdavkoch či odklady splátok.“

20 % = investovanie do svojej budúcnosti

Podľa odborníkov práve krízové časy nahrávajú investovaniu a investíciám. „Trhy majú tendenciu zhruba dve tretiny svojho času rásť. Ak niekto dlho váha s investovaním, prichádza o značné zhodnotenie svojich úspor a o roky, keď sa mu investície môžu zhodnotiť,“ tvrdí analytik Finančného kompasu Maroš Ovčarik.

Dlhodobé investovanie sa pritom začína od horizontu minimálne piatich rokov, no čím dlhšie si investované peniaze investor nevšíma, tým zaujímavejšie zhodnotenie v čase mu investícia prináša. Podľa prieskumu využili obdobie koronakrízy na investovanie len asi 2 %  respondentov. Viac ako tretina z nich investovala do podielových a ETF fondov, štvrtina do akcií a dlhopisov, prípadne do neštandardných spôsobov investovania, ako sú drahé kovy a bitcoiny.

30 % = maximálna výška úverového zaťaženia domácnosti

Ideálny stav domácnosti je, ak nemá žiadne spotrebné úvery, pôžičky a rovnako ani nenakupuje na splátky. Ak sa pôžičke či úveru nedá vyhnúť, výška mesačnej splátky nesmie presiahnuť 30 percent príjmov domácnosti.

Situácia po vypuknutí pandémie koronavírusu začala byť pre množstvo rodín nezvládnuteľná. Výsledkom je viac ako 150-tisíc žiadostí o odklad splátok úveru od fyzických a viac ako 8-tisíc žiadostí od právnických osôb.

„Z pohľadu miery nesplácania rôznych typov úverov sú na tom dlhodobo najhoršie kreditné karty. Zatiaľ čo pri viacerých typoch úverov je trend nesplácaných úverov klesajúci, delikvencia kreditných kariet je najhoršia a stále sa zhoršuje,“ opisuje situáciu M. Ovčarik.

40 % = zvyšok ide do bežnej spotreby

Na bežnú finančnú spotrebu v domácnosti by sme si mali vyčleniť maximálne 40 percent z mesačných príjmov rodiny. Spotreba pritom býva najčastejšou oblasťou, kam zvyknú Slováci v bežnom režime ušetriť.

„Zdá sa, že v krízových chvíľach si Slováci vedia vstúpiť do svedomia a utiahnuť opasky. Podľa prieskumu slovenské domácnosti zareagovali vcelku disciplinovane a aj veľmi promptne. Výdavky prispôsobili krízovému režimu a zmenenej situácii v rodinnej kase,“ uzatvára A. Straková.