Foto: shutterstock

Tieto informácie vyplynuli z prieskumu, ktorý pre Národnú banku Slovenska realizuje agentúra Focus.

Prieskum ako nástroj na preklenutie „informačnej slepoty“

„Možnosť odkladu splátok bolo jedno z kľúčových opatrení na ochranu domácností pred bezprostrednými negatívnymi vplyvmi koronakrízy. Odklad však nie je odpustenie splátok a preto je pre nás dôležité, aby sme pravidelne a v reálnom čase vyhodnocovali dôsledky tohto rozhodnutia,“ zdôvodňuje guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír rozhodnutie, prečo si NBS dala vypracovať verejný prieskum na reprezentatívnej skupine domácností, v akej finančnej kondícii sa nachádzajú zadlžené slovenské domácnosti.

Po vypuknutí koronakrízy klesli príjmy až v 60 % zadlžených domácností. Banky im na základe vtedy prijatého opatrenia vyšli v ústrety, avšak pre ne samotné to znamenalo ďalšie komplikácie. „Odklad splácania úverov spôsobil, že banky stratili kontakt s realitou. Presnejšie prestali mať prehľad o prípadných zmenách schopnosti domácností splácať svoje záväzky v budúcnosti,“ konštatuje P. Kažimír.

NBS totiž za „normálnych okolností“ každý mesiac dostáva údaje od bánk o platobnej disciplíne klientov, zlyhaných úveroch, tvorbe opravných položiek, či potrebe kapitálu na krytie vznikajúcich strát. Pri odklade splátok niekoľkých desiatok tisíc úverov však tento informačný tok ustal.

Aj kvôli stavu tejto „informačnej slepoty“ si NBS dala spracovať prieskum, z ktorého je zrejmé, ako na tom slovenské domácnosti v súčasnosti ekonomicky sú. Druhá vlna prieskumu je naplánovaná na september a potom sa predpokladajú ďalšie až do konca roka 2020. Spolu sa hovorí o 6 prieskumoch.

Guvernér Kažimír nepovažuje výsledok prieskumu za negatívne prekvapenie

„Čísla hovoria o tom, že to nie je katastrofa a vývoj nie je dramatický. Existuje však nemalá skupina domácností, ktorá očakáva ťažkosti a dokonca nebude schopná splácať úvery,“ vysvetľuje P. Kažimír.

K júlu 2020 požiadalo o odklad splátok 5,4 %, teda približne 40-tisíc zadlžených domácností. Spolu to predstavuje 51-tisíc úverov na bývanie a 61-tisíc spotrebiteľských úverov. Dohromady je to približne 11 % celkového objemu úverových splátok.

Z prieskumu je vidieť, že o odklad splátok požiadali hlavne domácnosti s vyššími splátkami a tiež s rizikovejším zdrojov príjmov. Rizikovosť sa zvýšila nielen u rodín, ktoré požiadali o odklad splátok, ale aj u domácností, ktoré tak neurobili. Tých je však podstatne menej. Prevažujú klienti bánk, ktorým po odpočítaní splátok z príjmu zostáva nízka finančná rezerva. Práve tento faktor sa v súčasnosti pre rizikovosť úverového klienta ukazuje ako rozhodujúci.

Bankári uvádzajú, že úverová zaťaženosť rodinného rozpočtu by nemala predstavovať viac ako 38 % z celkových príjmov. Ak je to viac, vzniká problém. Čím je pomer celkových splátok k príjmom vyšší, tým vyššie je riziko, že pri umocnení finančných problémov prestane byť dlžník schopný splácať svoje záväzky.

Z prieskumu NBS je zrejmé, že neschopnosť splácať svoje úvery po skončení odkladu splácania avizuje 9 % z opýtaných domácností, čo v predstavuje približne 3 600 rodín. „Výsledok prieskumu nie je pre nás žiadne negatívne prekvapenie. Hovoríme o úveroch v objeme asi 120 miliónov eur, čo vzhľadom na kapitálovú vybavenosť našich bánk zatiaľ nepredstavuje problém,“ vysvetľuje P. Kažimír s tým, že celkový objem úverov, v ktorých bol schválený odklad splátok, predstavuje až 4,2 miliardy eur.  

Banky sa správajú zodpovedne, pripravujú sa na horšie časy

Ak by sa potvrdil predpoklad vyplývajúci z prieskumu NBS, že 9 % domácností z tých, ktoré požiadali o odklad splátok svojich úverov ich nebudú schopné splácať, stabilitu bánk na Slovensku by to ohroziť nemalo. Tie sa totiž správajú zodpovedne a už v predstihu vytvárajú tzv. opravné položky.

„Banky sa pripravujú na prípadné problémy tak, že vytárajú opravné položky k budúcim nesplácaným úverom. Týmto zodpovedným prístupom sa banky sa vyhnú jednorazovému negatívnemu efektu, ktorý môže nastať po skončení odkladu splátok,“ povedal pre Fiancial Report analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia.