Foto: Shutterstock

Toto sú hlavné dôvody

„Okrem cien nehnuteľností či dostupnosti hypoték vplýva na osamostatnenie sa aj dostupnosť nájomného bývania a socioekonomická situácia mladých, ktorí dlhodobo zažívajú vyššiu mieru nezamestnanosti než bežná populácia,“ myslí si analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Podľa jeho slov riešenie týchto faktorov má potenciál umožniť mladým ľuďom opustiť domov v skoršom veku, napríklad aj formou spolubývania, ktoré je rozšírené najmä na západe Európy, kde sa už stalo štandardom. Pritom výsledky trhu práce za júl 2022 ukazujú pretrvávajúci pozitívny vývoj, keď miera nezamestnanosti klesá už niekoľko mesiacov za sebou.

Trend trvá už viac ako desaťročie

Mladí Slováci odchádzajú z domu tesne pred dovŕšením 31 rokov, ukázali aktualizované čísla Európskeho štatistického úradu Eurostat za rok 2021. Rovnaký alebo veľmi podobný výsledok Slovensko zaznamenáva už od roku 2011, čo naznačuje dlhodobý trend.

Do čela rebríčka sa v minulom roku dostali Portugalsko, kde mladí odchádzajú z domu najneskôr spomedzi krajín EÚ (v 33,6 rokoch) a Chorvátsko s vekom tesne nad 33 rokov. Na opačnej strane rebríčka kraľujú severské krajiny – Švédsko (19 rokov), Fínsko (21,2 roka) a Dánsko (21,3 roka). V priemere mladí Európania odchádzajú z domu vo veku 26,5 roka.

Dôležitá je aj dostupnosť bývania

Podiel mladých ľudí žijúcich s rodičmi ovplyvňuje aj dostupnosť bývania, ktorá sa pri rastúcich cenách nehnuteľností zhoršuje. Rastúce úrokové sadzby hypotekárnych úverov zároveň kladú vyššie nároky na osobné rozpočty mladých, a to aj v kombinácii s nutnosťou spolufinancovania. Tieto trhové podmienky sa však zatiaľ neprejavujú v rastúcom veku odchodu z domu či vo vyššom podiele mladých bývajúcich s rodičmi.

Ďalším z faktorov je aj dostupnosť nájomného bývania. Podiel nájomných bytov na Slovensku dosahuje približne len 8 %, čo je oproti západným či severským krajinám veľmi nízke číslo. „Vysoké zastúpenie vlastníckeho bývania pozorujeme najmä v postkomunistických krajinách, čo môžeme pripísať pozostatku minulého režimu, keď sa byty dostávali či mohli byť výhodné odkúpené,“ pokračuje analytik.

Pomohlo by nájomné bývanie

Jedným z možných riešení je tak podľa neho zvýšenie dostupnosti nájomného bývania, čo sprístupní širšie možnosti osamostatnenia sa pre mladých ľudí, ale aj iné skupiny osôb ako napríklad osamelých rodičov. To by mohlo podporiť aj formy spolubývania, ktoré sú oveľa bežnejšie v západných krajinách, ako napríklad takzvaný Wohngemeinschaften v nemecky hovoriacich krajinách.

„Predpokladom na osamostatnenie sa už v skoršom veku, je aj riešenie nezamestnanosti mladých, ktorá dlhodobo presahuje celkovú mieru nezamestnanosti. Zosúladenie zručností a schopností mladých s potrebami trhu práce môže priniesť viac a lepšie platených mladých zamestnancov, pre ktorých bude osamostatnenie sa jednoduchšie,“ dodáva M. Horňák.

Keď bez rodičov, tak vo vlastnom

Napriek tomu, že dostupnosť bývania na Slovensku je nízka, drvivá väčšina mladých ľudí túži po vlastnom bývaní. Podľa prieskumu UniCredit Bank je preferencia vlastného bývania u súčasných mladých ľudí rovnako silná ako u predchádzajúcej mladej generácie. S neskorým odchodom od rodičov koreluje aj priemerný vek vybavovania prvej hypotéky, ktorý je na Slovensku na úrovni 28 rokov.

Podľa prieskumu je zaujímavé tiež to, že po vlastnom bývaní viac túžia ženy ako muži. Približne každý tretí záujemca o hypotéku je kvôli zložitej ekonomickej situácii ochotný uskromniť sa a zľaviť zo svojich pôvodných požiadaviek v podobe menšej výmery bytu, menšieho počtu izieb alebo menej lukratívnej lokality. A až takmer každý tretí mladý človek v prieskume uviedol, že za existujúcich podmienok si nemôže dovoliť kúpiť ani malý byt do 45 metrov štvorcových.

V snahe opustiť takzvaný mama hotel mladým ľuďom často vychádzajú v ústrety aj rodičia. „Vidíme, že rodičia im pomáhajú s úsporami, alebo im poskytujú vlastné bývanie na zabezpečenie úveru,“ konštatuje hovorkyňa banky Zuzana Ďuďáková.

Spotrebné úvery až po tridsiatke

Je zaujímavé, ako sa mladí ľudia stavajú k osobným financiám aj vo vzťahu k tomu, či bývajú sami alebo so svojimi rodičmi. Podľa prieskumu Poštovej banky až dve tretiny respondentov do 30 rokov nemajú žiadne skúsenosti so spotrebnými úvermi, ktoré sa najčastejšie využívajú na obnovu bývania alebo na kúpu zariadenia do bytu či domu. Zvyčajne je to dôsledkom toho, že ak žijú so svojimi rodičmi, tak spotrebný úver vlastne ani nepotrebujú.

Z rovnakého prieskumu zo začiatku roku 2022 ďalej vyplýva, že využívanie spotrebných úverov po dovŕšení hranice 30 rokov prudko stúpa až na úroveň 70 %. Niektorí splácajú aj viacero takýchto úverov naraz. Štyria z desiatich opýtaných splácajú jeden až tri úvery a takmer 4 % respondentov splácajú aj 10 a viac úverov.