Foto: Shutterstock

Tieto závery priniesla štúdia bohatstva národov Global Wealth Report skupiny Allianz, ktorá skúmala majetok a dlhy domácností v 57 krajinách sveta.

V rámci V4 sme najchudobnejší

Uplynulý rok bol priaznivý aj pre slovenské domácnosti. Čisté finančné aktíva slovenských domácností minulý rok stúpli o 7,4 percenta a v rebríčku čistého finančného majetku sme postúpili na 40. miesto.

Podľa štúdie priemerný Slovák disponoval bohatstvom vo výške 6 778 eur (6 255 eur v roku 2018), čo je však najmenej spomedzi krajín V4. Napríklad priemerný Poliak má bohatstvo vo výške 8 757 eur, Maďar vo výške 16 140 eur a naši českí susedia sú až dvaapolkrát bohatší, keď disponujú majetkom v hodnote 17 497 eur na osobu.

Problémom Slovákov naďalej zostáva vysoká zadlženosť, keď sme jedinou krajinou v regióne, ktorej dlhy na osobu prevyšujú jej finančný majetok. Priemerný dlh Slováka je na úrovni 7 990 eur, čo je po Estónsku (8 913 eur) najvyšší dlh v celej strednej a východnej Európe.

Skvelý vývoj zabrzdil COVID-19

Úspešný vývin z roku 2019 mal tendenciu zopakovať sa aj v roku 2020. Proti však bola pandémia koronavírusu. Po tom, ako COVID-19 uvrhol svetovú ekonomiku do najhlbšej recesie za posledných 100 rokov, centrálne banky a vlády po celom svete zareagovali bezprecedentnými menovými a fiškálnymi obrannými nástrojmi, aby ochránili finančné aktíva domácností.

Podľa predbežných odhadov boli, vďaka programom vládnej podpory a úsporám, domácnosti schopné vyrovnať prvotné straty a v prvej polovici tohto roka bankové vklady stúpli o takmer 7 percent.

„Súčasná menová politika zachránila situáciu, ale nemali by sme sa klamať. Záchrana dneška nie je víťazstvom v budúcnosti. Na to potrebujeme viac, ako kedykoľvek predtým, štrukturálne reformy po skončení pandémie COVID-19, ktoré položia základy rastu,“ konštatuje hlavný ekonóm skupiny Allianz Ludovic Subran.

Pandémia zväčší sociálnu nerovnosť

Štúdia ďalej potvrdila, že aj naďalej sa zväčšuje finančná priepasť medzi bohatými a chudobnými. Podľa nej 10 percent najbohatších na svete minulý rok vlastnilo až 84 percent celkových finančných aktív a takmer polovicu z nich (44 percent) vlastnilo len 1 percento majetných.

„Pandémia bude s najväčšou pravdepodobnosťou ďalej zvyšovať priepasť medzi bohatými a chudobnými krajinami. Bude nielen brzdou globalizácie, ale naruší sa aj poskytovanie vzdelávacích a zdravotníckych služieb, a to najmä v chudobných krajinách. Jednotlivé ekonomiky sa budú obracať dovnútra a svet sa stane chudobnejším miestom,“ skonštatovala spoluautorka správy Patricia Pelayo Romero.