Analýza: Slováci sú chudobní a zadlžení. Rozdiely medzi bohatými a tými ostatnými sa zväčšujú
Rok 2019 bol pre domácnosti na celom svete mimoriadne úspešný. Ich finančný majetok stúpol o 9,7 %, čo je najviac od roku 2005. Výrazne rástli všetky finančné aktíva – akciové trhy stúpli až o 25 %, cenné papiere o takmer 14 %, dôchodky a poistenie o vyše 8 % a vklady obyvateľstva v bankách o 6,4 %.

Foto: Shutterstock
Tieto závery priniesla štúdia bohatstva národov Global Wealth Report skupiny Allianz, ktorá skúmala majetok a dlhy domácností v 57 krajinách sveta.
V rámci V4 sme najchudobnejší
Uplynulý rok bol priaznivý aj pre slovenské domácnosti. Čisté finančné aktíva slovenských domácností minulý rok stúpli o 7,4 percenta a v rebríčku čistého finančného majetku sme postúpili na 40. miesto.
Podľa štúdie priemerný Slovák disponoval bohatstvom vo výške 6 778 eur (6 255 eur v roku 2018), čo je však najmenej spomedzi krajín V4. Napríklad priemerný Poliak má bohatstvo vo výške 8 757 eur, Maďar vo výške 16 140 eur a naši českí susedia sú až dvaapolkrát bohatší, keď disponujú majetkom v hodnote 17 497 eur na osobu.
Problémom Slovákov naďalej zostáva vysoká zadlženosť, keď sme jedinou krajinou v regióne, ktorej dlhy na osobu prevyšujú jej finančný majetok. Priemerný dlh Slováka je na úrovni 7 990 eur, čo je po Estónsku (8 913 eur) najvyšší dlh v celej strednej a východnej Európe.
Skvelý vývoj zabrzdil COVID-19
Úspešný vývin z roku 2019 mal tendenciu zopakovať sa aj v roku 2020. Proti však bola pandémia koronavírusu. Po tom, ako COVID-19 uvrhol svetovú ekonomiku do najhlbšej recesie za posledných 100 rokov, centrálne banky a vlády po celom svete zareagovali bezprecedentnými menovými a fiškálnymi obrannými nástrojmi, aby ochránili finančné aktíva domácností.
Podľa predbežných odhadov boli, vďaka programom vládnej podpory a úsporám, domácnosti schopné vyrovnať prvotné straty a v prvej polovici tohto roka bankové vklady stúpli o takmer 7 percent.
„Súčasná menová politika zachránila situáciu, ale nemali by sme sa klamať. Záchrana dneška nie je víťazstvom v budúcnosti. Na to potrebujeme viac, ako kedykoľvek predtým, štrukturálne reformy po skončení pandémie COVID-19, ktoré položia základy rastu,“ konštatuje hlavný ekonóm skupiny Allianz Ludovic Subran.
Pandémia zväčší sociálnu nerovnosť
Štúdia ďalej potvrdila, že aj naďalej sa zväčšuje finančná priepasť medzi bohatými a chudobnými. Podľa nej 10 percent najbohatších na svete minulý rok vlastnilo až 84 percent celkových finančných aktív a takmer polovicu z nich (44 percent) vlastnilo len 1 percento majetných.
„Pandémia bude s najväčšou pravdepodobnosťou ďalej zvyšovať priepasť medzi bohatými a chudobnými krajinami. Bude nielen brzdou globalizácie, ale naruší sa aj poskytovanie vzdelávacích a zdravotníckych služieb, a to najmä v chudobných krajinách. Jednotlivé ekonomiky sa budú obracať dovnútra a svet sa stane chudobnejším miestom,“ skonštatovala spoluautorka správy Patricia Pelayo Romero.
Kľúčové slová
Do čoho investovať

TOP 10

Inšpiratívne filmy

SPRAVODAJSTVO





Najčítanejšie
- 1.Anketa: Ako sa masívny nástup digitalizácie premietol do konania lídrov a riadenia finančných spoločností
- 2.Podriadený alebo viazaný finančný finančný agent, na ktorého sa mám obrátiť?
- 3.Inflácia sa v minulom roku vyšplhala k 2 %. V tomto roku si priplatíme za potraviny, ale ušetríme na energiách
- 4.Dôchodkové a investičné spoločnosti AXA sa premenovali na Uniqa, poisťovne to ešte len čaká
- 5.TOP 5 trendov z oblasti o bezpečnosti platieb v roku 2021. Všetky oči sa upierajú na Európu