Analýza NBS: Takto sú na tom slovenské domácnosti v súvislosti s financiami a svojou spotrebou

Martin Jamnický 24.5.2023 Poslať

Národná banka Slovenska publikovala výsledky štvrtej vlny zisťovania o financiách a spotrebe domácností. Vyplýva z neho, že slovenské domácnosti v rokoch 2017 až 2021 zaznamenali až 40-percentný nárast čistého bohatstva, že hodnota čistého majetku domácností vysoko prevažovala nad finančným majetkom a že štruktúra ich aktív je stále silno konzervatívna.

NBS publikovala výsledky zisťovania o financiách a spotrebe domácností

Foto: Shutterstock

Čisté bohatstvo zaznamenalo nárast

Čisté bohatstvo typickej slovenskej domácnosti sa v rokoch 2017 a 2021 zvýšilo takmer o 40 % až na 97-tisíc eur. Tento nárast bol výrazný aj v reálnom vyjadrení (+25 %) a najviac sa prejavil medzi mladými a domácnosťami s najnižším príjmom, respektíve bohatstvom.

K zvýšeniu bohatstva v najväčšej miere prispel vysoký rast cien nehnuteľností. Podiel domácností vlastniacich svoje hlavné bývanie zostal naďalej veľmi vysoký, na úrovni 90 %.

Reálny majetok je vyšší ako finančný

Podobne ako v predchádzajúcich vlnách prieskumu NBS slovenské domácnosti si stále držia najmä reálne aktíva (89 % celkových aktív), v rámci ktorých sa ich držba sústreďovala v hlavnom bývaní domácností (tvorili vyše 70 % celkových aktív). Ostatné reálne aktíva tvorili ďalšie nehnuteľnosti (iné ako vlastné bývanie), vozidlá a v menšej miere aktíva z podnikateľskej činnosti.

Prakticky každý, kto vlastní nehnuteľnosť, sa vďaka nárastu cien rodinných domov a bytov stal bohatším, ako bol v minulosti. Znížila sa tiež celková nerovnosť medzi ľuďmi, respektíve domácnosťami.

Štruktúra aktív je stále silne konzervatívna

Až 9 z 10 domácností držalo svoje finančné prostriedky na bankových vkladoch a len necelých 6 % slovenských domácností sa zúčastnilo na finančnom trhu a investovalo do iných menej konzervatívnych finančných aktív, napríklad do akcií, dlhopisov alebo podielových fondov. Celkovo finančné aktíva predstavovali iba približne 11 % celkových aktív.

Domácnosti sa čoraz viac zadlžujú

Kým v roku 2017 mala úver na bývanie približne každá piata domácnosť, v roku 2021 bola zaťažená úverom na bývanie už každá štvrtá, v prípade domácností do 44 rokov takmer každá druhá. Navyše medzi rokmi 2017 a 2021 sa zvýšil aj objem nesplateného úveru na bývanie z 32-tisíc na 35-tisíc eur.

Zmenila sa tiež štruktúra zadlženosti domácností. Držba iného dlhu ako úveru na bývanie za toto obdobie klesla z viac ako 21 % na menej ako 18 %. Na druhej strane prísnejšie opatrenia v oblasti poskytovania úverov prispeli k zmierneniu ukazovateľov dlhového zaťaženia, ako sú LTV a DSTI.

Reálne príjmy sa zvýšili

Hrubé ročné príjmy typickej slovenskej domácnosti medzi rokmi 2017 a 2021 vzrástli o 31 % na 21-tisíc eur (+18 % reálne). Rast príjmov bol vyrovnaný naprieč socioekonomickými skupinami, výrazne vyšší rast príjmov dosiahli len mladé domácnosti, a vyrovnal sa tak ich príjmový rozdiel oproti ostatným skupinám v produktívnom veku. Podiel domácností, ktoré si boli schopné sporiť, sa zvýšil o 8 percentuálnych bodov na 40 %.

Na druhej strane pandémia koronavírusu mnohým domácnostiam spôsobila zníženie príjmu popri zachovaní zamestnania. S týmto problémom sa stretla takmer tretina aktívnych domácností, najmä domácnosti živnostníkov, ale aj mladšie domácnosti, domácnosti pracujúce v intenzívnych službách a v priemyselnej výrobe.

Finančná gramotnosť sa zlepšila len málo

Od zavedenia modulu na testovanie finančných znalostí v roku 2014 bolo pozorované len pomalé, ale postupné zlepšovanie finančnej gramotnosti slovenskej verejnosti. Len malá časť domácností však dokázala správne odpovedať na všetky štyri testové otázky položené v zisťovaní. Nízka úroveň finančnej gramotnosti je tak jednou z hlavných prekážok vstupu na trh s investičnými finančnými aktívami.