Aký dopad má transakčná daň na slovenský trh?

Ako si už mnohí podnikatelia stihli všimnúť, od začiatku mesiaca začala platiť takzvaná transakčná daň. Tá bola pred niekoľkými mesiacmi oznámená ako súčasť konsolidačného balíčka. Už pri jej predstavení vyvolávala množstvo reakcií – primárne negatívnych – a hneď po nadobudnutí platnosti sa tieto sa tieto pocity znásobili. Sociálne siete v posledných dňoch zaplavili výpisy z účtov podnikateľov, ktorí s hromžením sledujú ako im odchádzajú peniaze. Transakčná daň je teda na svete, tak sa poďme pozrieť čo sa pod týmto pojmom skrýva...

Transakčná daň, alebo ak chcete, daň z finančných transakcií, ktorá sa u nás dotkne 683-tisíc subjektov, inšpirovaná južnými susedmi, je európskym unikátom. Veľmi podobnú daň má totiž len Maďarsko. Ćípoš príchuť tejto dane tam aspoň kompenzuje najnižšia daň z príjmu v rámci krajín EÚ, a teda 9-percentná daň z príjmu právnických osôb a taktiež nižšie odvodové zaťaženie. Najjužnejší člen V4 zaviedol túto daň už v roku 2013 a nevzťahuje sa len na podnikateľov, ale na všetkých občanov. Ako už bolo avizované, na Slovensku sa táto daň týka výhradne podnikateľov. Tí ju budú platiť vždy, napríklad keď vyplácajú mzdy, nakupujú tovar alebo platia za služby či nájom. Musí však ísť o bankový prevod, nie o platbu kartou či cez platobnú bránu. Na tieto platby sa daň nevzťahuje. Ale pozor, Banky a kartové spoločnosti si účtujú poplatky za prevádzku platobných terminálov alebo brán na úrovni približne 1 % z prijatej tržby. A áno, ak sa pýtate, či budete platiť daň dvakrát, ak máte typ biznisu, pri ktorom obchodujete aj v Maďarsku a máte účet aj v maďarskej banke, áno, budete. Transakčnú daň zaplatíte aj na Slovensku, aj v Maďarsku. Poďme však postupne.

Unikátna nie je len samotná daň, ale aj spôsob, akým bola zavedená. Ide totiž o veľmi zásadnú novinku v daňovom systéme, a aj napriek tomu, že bola na rýchlo schválená, sa hneď po jej oznámení zákon už dvakrát novelizoval. Podľa koalície to bolo kvôli náhlemu ozdraveniu verejných financií, no odborná verejnosť, Slovenská komora, daňoví poradcovia aj analytici upozorňujú na viacero otáznikov, keďže ako sa hovorí: papier znesie veľa. Jedným z výkričníkov na ktorí poukazujú, že táto daň sa týka aj platieb, ktoré nie sú príjmom podnikateľa, ako sú dobropisy, vrátenia tovaru či nesprávne platby. Nepekným príkladom je aj platba daň z nehnuteľnosti, kde bankový prevod, cez ktorý ju realizujete, podlieha ďalšej transakčnej dani vo výške 0,4 %. Inými slovami, štát vás zdaňuje za platbu dane.

Bremeno tejto dane si na svoje plecia berú teda primárne podnikatelia, čiže právnické osoby, fyzické osoby, ktoré sa považujú za podnikateľov a samozrejme živnostníci. Avšak v praxi býva zvykom, že dane dopadajú aj na tých, ktorí ich priamo neplatia. Zvýšené náklady (či už podnikateľov alebo bánk) budú prevedené na konečných spotrebiteľov, a teda nás všetkých. Asi tak nebude veľkým prekvapením, že daň z finančných transakcií bude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie. V kontexte rastúcej medzinárodnej konkurencie, vysokého daňového zaťaženia a nekonečnej byrokracie je daň len ďalšou brzdou podnikateľských ambícií. Inak povedané, konkurencieschopnosť našich firiem opäť oslabne. Či už vyrábate produkt alebo poskytujete službu, zvýšené náklady prenesiete do cien. A na čo sa zákazníci najčastejšie pozerajú pri nákupe? Odpovedzte si sami. Dá sa preto očakávať zníženie spotreby, čo prinesie útlm hospodárskeho rastu. Nehovoriac o tom, že vyššie ceny výrobkov či služieb opäť nakopnú infláciu. Len pre zaujímavosť, už teraz máme najvyššiu infláciu v eurozóne. Podľa predbežných údajov z Eurostatu dosiahla inflácia na Slovensku v marci 4,3 %, zatiaľ čo v eurozóne spomalila na 2,2 %. Minister financií odhaduje, že vplyvom konsolidačných opatrení, najmä zvýšenia DPH, by mohla inflácia dosiahnuť až 5,4 %. Ak by sa tak stalo, išlo by o najvyššiu úroveň od čias kedy naša futbalová reprezentácia porazila Talianov na Majstrovstvách sveta v Južnej Afrike. Pre tých čo futbal nezaujíma, od roku 2010.

Uvidí sa aká bude realita, no zatiaľ sa môžeme oprieť o skúsenosť nášho južného suseda. Maďarsko zaviedlo transakčnú daň v roku 2013 a okamžite sa stalo nechceným lídrom inflácie v rámci V4. Priemerná inflácia tam dosiahla 4,7 %, zatiaľ čo na Slovensku to bolo len 3,2 %. Najväčší šok však prišiel v oblasti finančných služieb, v roku zavedenia dane vzrástli ceny služieb až o 36 % a do dvoch rokov sa zvýšili o 45 %. Podobný scenár sa očakáva aj u nás. V krajine guláša a Tokaja vládna garnitúra vyzbierala z tejto dane v minulom roku približne jednu miliardu USD, čo predstavuje 0,5 % HDP. Len tak mimochodom, tento vzorec bol použitý aj pre prognózu nami vybraných daní, čiže rovnaký výnos k HDP by mala dosiahnuť v tomto roku aj slovenská verzia dane. Minister financií očakáva, že toto opatrenie by malo do rozpočtu priniesť v tomto roku vyše pol miliardy EUR a v nasledujúcich rokoch dokonca cez 700 miliónov. Ekonomika je však v úvodzovkách ,,živý organizmus“ a realita sa môže výrazne líšiť od prognóz. Podobne ako v Maďarsku sa očakáva, že ľudia a firmy budú držať viac hotovosti pod vankúšom. V Maďarsku sa objem hotovosti v obehu medzi rokmi 2013 a 2020 takmer zdvojnásobil. No a práve takéto zvýhodňovanie hotovosti v praxi podporí šedú ekonomiku, na čo doplatí na konci dňa štátny rozpočet. Pozor, oficiálne by ste hotovosť nemali používať pri väčších platbách. Zákon zakazuje hotovostné platby nad 15 000 EUR a za ich prijatie či odovzdanie hrozí pokuta až 150 000. Či toto opatrenie naozaj odradí ľudí od používania hotovosti, necháme na vás. Aký tak môže byť výsledok? Zhodneme sa na tom, že každý podnikateľ sa snaží maximalizovať zisky, čo zahŕňa optimalizáciu nákladov. A keďže táto daň je koniec koncov len ďalším nákladom pre podnikateľov, v praxi tak takmer s určitosťou príde aj na jej minimalizáciu. V kontexte rozšírenia hotovosti, to pomôže k zatajeniu faktúr či bločkov. Inak povedané, povedie to k výpadku nielen na dani z príjmu, ale aj na DPHčke.

Netreba zabúdať ani na to, že transakčná daň zvýši daňovo-odvodové zaťaženie práce. Odteraz z každej mzdy, ktorú Vy ako zamestnávateľ pošlete zamestnancovi na účet, zaplatíte aj transakčnú daň a z každých tisíc eur odvediete štátu ďalšie 4 eurá. V skratke: zamestnávanie bude drahšie. Povedzme si aj príklad. Firma s 50 zamestnancami, ktorým posiela 1500 EUR mesačne, zaplatí o 3600 EUR ročne viac, len kvôli tejto dani. Slovensko tak ešte viac upevňuje svoju pozíciu krajiny s najvyšším daňovo-odvodovým zaťažením práce v rámci V4. Dajú sa vložiť peniaze do bankomatu alebo v banke na účty Vašich zamestnancov, tým sa vyhnete dani. Otázkou je, či sa Vám tento zdĺhavý proces bude chcieť absolvovať. Ale vráťme sa k pointe, keďže zamestnávanie bude drahšie, firmy sa tak budú nebudú tlačiť do ďalšieho rozvoja, a tým pádom nábor nových zamestnancov sa zníži. V skrate, na rast miezd nebude taký tlak. Mimochodom, aj v tejto oblasti v rámci V4 zaostávame. 

Poďme už ale k samotnej dani. Podnikatelia sú povinní zaplatiť pri každom bankovom prevode daň vo výške 0,4 % z hodnoty transakcie, maximálne však do výšky 40 EUR. Ak teda zaplatíte faktúru vo výške 2 000 EUR, daň bude 8 EUR. Pri 10 000 EUR je to už 40 EUR a rovnaká suma sa platí aj pri faktúrach za 15 000, 20 000 či 50 000 EUR. Či už teda platíte položku za 11 000 alebo za 1,6 milióna eur, daň z tejto transakcie bude vždy 40 EUR. Tu však nekončíme. Ďalšia sadzba sa uplatňuje na výber peňazí z podnikateľského účtu, či už v banke, alebo z bankomatu a to vo výške 0,8 %, bez stanoveného limitu. Takže ak si vyberiete 10 000 EUR, zaplatíte 80 EUR, pri 20 000 EUR je to 160 EUR a tak ďalej. Každé podnikanie má svoje špecifiká, takže vieme, že optimalizácia sa ľahšie povie, ako spraví. Avšak, ak vám to charakter vášho podnikania dovolí, je rozumné zredukovať počet platieb. Ak napríklad pravidelne platíte vyššie faktúry, povedzme nad 10 000 EUR, skúste sa s dodávateľmi dohodnúť na zlúčení viacerých faktúr do jednej. Takto optimalizujete výšku dane, aj keď to ovplyvní váš cashflow. Zavádza sa aj nový poplatok na platby kartou. Tento je jednoduchý, 2 EUR ročne. Niečo ako poplatok za podnikateľský účet alebo kartu, lenže ho neplatíte banke, ale štátu. Poplatok pre banku si, samozrejme, zaplatíte zvlášť, ale keďže sa banky predbiehali, kto priláka pod svoje krídla viac zákazníkov, v kampaniach padali také slová ako podnikateľský účet zadarmo na 3 roky, alebo dokonca navždy zadarmo, bez vedľajších podmienok, ako je napríklad povinnosť založenia aj iného produktu, trebárs 3 pilier, ktorý mimochodom tiež patrí medzi výnimky tejto dane, cestovné poistenie alebo čo Vám napadne. 

Keď sme už pri tých bankách. Tie samozrejme museli vynaložiť financie v rámci úprav IT systémov a procesov spojených s touto novou daňou. Dá sa teda predpokladať, že tieto extra výdavky sa tiež odzrkadlia v cenách ich produktov. Na druhej strane, tešiť ich môže vlna, alebo skôr tsunami, nových klientov v súvislosti s podnikateľskými účtami. Slovenská sporiteľňa za 5 mesiacov otvorila toľko účtov v tomto segmente, ako za posledné 4 roky. Mbank hlási v niektorých mesiacoch až 40 násobný medziročný rast a za posledný kvartál všetky banky reportovali obrovský dopyt po podnikateľských účtoch, pričom posledné marcové týždne sa tento rast prudko zvyšoval. 

Pri pojme podnikateľský účet sa na chvíľu zastavme. V rôznych článkoch alebo vo vyjadreniach štátnych predstaviteľov ste možno počuli výraz transakčný účet. A teraz otázka: Mám si založiť podnikateľský, alebo transakčný účet? V skratke, je to to isté. Banky vo svojich produktoch nepoužívajú pojem transakčný účet. U nich to jednoducho spadá pod podnikateľský účet. A čo tá večná dilema, či si SZČO naozaj musí zriadiť podnikateľský účet? Možno ste počuli rôzne názory. Takže „netreba, ale…“. Suma sumárum, zákon káže, aby ste finančné transakcie súvisiace s podnikaním uskutočňovali cez podnikateľský účet. Oficiálne teda nemáte veľmi na výber. Nehovoriac o obchodných podmienkach bánk. Produkty pre nepodnikateľov sú podľa nich určené na súkromné účely. Inak povedané, pri bežnom účte, sa klient neidentifikuje ako podnikateľ, čiže účet slúži výhradne pre osobné účely a nie je možné ho používať na podnikateľský účel. Raz a navždy si zapamätajte: súkromné a podnikateľské peniaze sa majú oddeliť. Nemusíte sa však báť, založenie podnikateľského účtu nezaberie veľa času. A takmer každý daňový poradca vám povie, že je najlepšie otvoriť si podnikateľský účet tam, kde už máte súkromný. Nie je to len o pohodlí alebo o tom, aby ste mali všetko pod jednou strechou. Platby medzi účtami v rámci jednej banky totiž nepodliehajú transakčnej dani. V praxi to znamená, že si môžete presunúť peniaze z podnikateľského na osobný účet a odtiaľ veselo platiť bez toho, aby ste platili daň z transakcie. To platí najmä pre živnostníkov. Stačí si na podnikateľskom účte ponechať len toľko peňazí, koľko potrebujete na úhradu odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne, ktoré tiež nepodliehajú tejto dani. Jediné čo zaplatíte sú 2 EUR ročne za kartu.

No dobre, tak si založím zahraničný účet a mám pokoj. V skutočnosti si tým však len uškodíte. Výber tejto dane totiž funguje tak, že všetky banky (okrem Tatrabanky) budú automaticky vypočítavať daň z transakcií raz mesačne. Ako používateľ to uvidíte vo svojom bankovom výpise. Tatra banka bude daň počítať na dennej báze. V prípade, že si ako podnikateľ založíte zahraničný účet, napríklad budete platiť Revolutkou či PayPalom, transakčnú daň si budete musieť vypočítať sami, sami ju odviesť a zároveň sami poslať oznámenie Finančnej správe. A nezabudnite, tieto záznamy si musíte uchovávať najmenej 5 rokov, teda do uplynutia lehoty pre zánik práva na vyrubenie dane. Prvýkrát vám tak pípne nepríjemná SMS-ka 31. júla, keď banky odvedú daň za celý druhý kvartál. Od augusta to už bude každý mesiac. A ak by sa vám náhodou nejakým zázrakom stali daňové nezrovnalosti, pripravte sa: daň budete musieť doplatiť, pripočítajú sa úroky a zaplatíte aj pokutu od 30 do 16 000 eur. No dobre, tak presuniem sídlo firmy do Dubaja, alebo si založím českú živnosť. Lenže ani tak sa slovenský podnikateľ daniam nevyhne, ak svoju firmu v skutočnosti riadi zo Slovenska. Zákon totiž hovorí, že príjem sa zdaňuje tam, kde sa firma reálne vedie a to je dnes vďaka digitálnym stopám veľmi ľahké dokázať. Ak žiješ na Slovensku, pracuješ z domu, voláš, platíš kartou a vybavuješ biznis z tuzemska, tak papierové sídlo v zahraničí ti nepomôže. 

Je pravdou, že verejné financie treba ozdravovať, keďže už nie jeden analytik pohrozil Slovensku gréckou cestou. Daň, o ktorej sme sa v tejto časti bavili, bola teda zavedená práve za týmto účelom, a teda znížením deficitu. Ako by samotní Gréci povedali, tu nastáva paradoxo. Znížiť deficit je oveľa ľahšie, keď ekonomika rastie. Prečo? Lebo ho porovnávame s tým, koľko krajina dokáže vyprodukovať, teda s HDP. Ak ekonomika rastie, deficit vyzerá menší. Ale keď sa spomalí rast HDP (kvôli horším ekonomickým podmienkam) a výdavky zostanú rovnaké, deficit sa prirodzenie zväčší. A to je presne to riziko, ktoré dnes máme pred sebou.