Ako sa v roku 2023 zvýšia príplatky za prácu cez víkendy, v noci a počas sviatkov

Zuzana Fryč 15.12.2022 Poslať

Podľa novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, sa príplatky za prácu cez víkendy, v noci alebo počas sťaženého výkonu od júna budúceho roka opätovne naviažu na minimálnu mzdu. Zmena nastane po vyše dvoch rokoch, keďže od roku 2020 je v slovenskej legislatíve výška príplatkov určená pevnou sumou. Oproti pôvodnému návrhu sa z novely zákona vypúšťa úprava stupňov minimálnej mzdy.

Foto: Shutterstock

Účinnosť sa posúva

Novelizáciu schválila Národná rada SR na svojej decembrovej schôdzi, pričom namiesto účinnosti od 1. januára 2023 posunula účinnosť zmien od 1. júna 2023. Tento návrh ešte v auguste predložili poslanci opozičnej strany Smer-SD, pričom za novelu pracovného kódexu nakoniec hlasovalo 110 zo 137 prítomných poslancov.

Ako hlavné dôvody k zmene nastavenia systému odmeňovania zamestnancov sa v návrhu zákona uvádzajú neaktuálnosť vládneho riešenia z roku 2020, keď namiesto naviazania príplatkov na vývoj minimálnej mzdy zákonodarca ustanovil pevné sumy, ktoré sa od roku 2020 nemenili, zatiaľ čo minimálna mzda rastie. Dôsledkom tohto mechanizmu sa reálna výška príplatkov za posledné dva roky znížila, k čomu prispela najmä inflácia.

Zhoršenie odmeňovania sa pritom netýka len ľudí zamestnaných na trvalý pracovný pomer, ale aj tých, ktorí pracujú na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Nastavenie príplatkov do 31. mája 2023

Podľa doterajšieho zákona, ktorý je v súčasnosti stále účinný, sú príplatky za prácu rozdelené do dvoch skupín. Ich suma je buď priamo stanovená v zákone, alebo sa ich výška viaže na priemernú či minimálnu mzdu.

Zákon pevne určuje príplatky za prácu cez víkendy, noc, sťažený výkon práce, prácu cez sviatok u dohodára a za neaktívnu pracovnú pohotovosť mimo pracoviska. Príplatok za prácu cez víkend či nočnú prácu môže byť podľa legislatívy aj znížený v prípade pravidelne vykonávanej práce. Pri nočnej sa príplatok znižuje len pri nerizikovom povolaní.

Príplatky za prácu cez sviatok a takzvaný nadčas sú naviazané na priemernú mzdu daného zamestnanca. Príplatok za neaktívnu pracovnú pohotovosť na pracovisku sa zase viaže na hodinovú minimálnu mzdu, ktorá od januára 2023 bude na úrovni 4,023 eura, no pôvodne nemala mať vplyv na výšku príplatkov zamestnancov.

Príplatky naviazané na minimálnu mzdu od 1. júna 2023

Podľa novely však od 1. júna dôjde k opätovnému naviazaniu rastu príplatkov na minimálnu mzdu, ktorá už od januára budúceho roka stúpne o 54 eur, teda zo súčasných 646 eur na 700 eur mesačne.

Schválené sú tieto zmeny v odmeňovaní

Príplatok za nepravidelnú prácu v sobotu dosiahne po novom 50 % minimálnej hodinovej mzdy v eurách. U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, sa umožňuje dohodnúť nižšiu sumu, no najmenej 45 % minimálnej mzdy za hodinu.
Príplatok za nepravidelnú prácu v nedeľu bude na úrovni 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, pri pravidelnej práci v nedeľu to bude minimálne 90 % minimálnej mzdy za hodinu.
Príplatok za sťažený výkon práce bude vo výške najmenej 20 % minimálnej mzdy za hodinu.
Príplatok za nočnú prácu sa stanovuje na úrovni najmenej 40 % minimálnej hodinovej mzdy, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva rizikovú prácu, v hodnote najmenej 50 % minimálnej mzdy. U zamestnávateľa, u ktorého povaha práce alebo podmienky prevádzky vyžadujú prevažnú časť práce vykonávať v noci, novela umožňuje dohodnúť nižšiu sumu. Najmenej však 35 % minimálnej mzdy za hodinu.
Každá hodina neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska sa bude po novom odmeňovať príplatkom vo výške najmenej 20 % minimálnej hodinovej mzdy.
Dohodárom sa zvýši hodinová odmena za prácu vo sviatok najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu.

Zamestnávateľské zväzy nesúhlasia

Novela zákona si však vyslúžila aj kritiku zo strany viacerých strán. Hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Miriam Filová už v minulosti tento návrh kritizovala pre nedostatočnú odbornú diskusiu ohľadom navrhovaných zmien, ako aj chýbajúcu predvídateľnosť legislatívneho procesu, čo môže veľmi negatívne vplývať na stabilitu podnikateľského prostredia na Slovensku.

„Firmám, ktoré nie sú v takej dobrej ekonomickej kondícii, môže nesystémové nastavenie príplatkov spôsobiť negatívne dôsledky, pretože v prípade poklesu zákaziek nebudú schopné tieto zákonné povinnosti naplniť. Reálne potom hrozí, že znižovanie stavu zamestnancov bude už len logickým vyústením celej situácie,“ dodáva M. Filová.

Na poslednom tohtoročnom zasadnutí tripartity zástupcovia zamestnávateľov vyjadrili nespokojnosť so schválením týchto zmien v Zákonníku práce. Predloženie opozičného poslaneckého návrhu na rokovanie parlamentu a jeho schválenie poslancami NR SR považujú zamestnávatelia za porušenie sociálneho dialógu. Aj preto rokovanie tripartity predčasne opustili.

Minister Krajniak hovorí o kompromise

Na negatívne ohlasy reaguje aj predseda Hospodárskej a sociálnej rady SR a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak: „Opozičný návrh zákona bol prediskutovaný aj na plenárnom zasadnutí tripartity. Predstavitelia vlády informovali zástupcov zamestnávateľov, že v predloženej podobe návrh nebude v parlamente schválený, čo aj zodpovedá realite.“

Návrh novely Zákonníka práce bol podľa jeho slov schválený po zapracovaní pozmeňujúceho návrhu, ktorý vypustil z novely zákona úpravu rastu minimálnej mzdy podľa jednotlivých stupňov náročnosti práce, rovnako ako bol posunutý aj začiatok jeho účinnosti. „Schválený návrh zákona po zapracovaní tohto pozmeňujúceho návrhu považujem za kompromisný, pretože oproti pôvodnému opozičnému návrhu v roku 2023 znižuje náklady zamestnávateľov,“ tvrdí minister.