Ako sa na Slovensku odhaľuje pranie špinavých peňazí?

Foto: Shutterstock

Povinnosť vyplývajúca zo zákona

Zákon o Anti-Money-Laundering (AML) sa týka najmä ochrany proti praniu takzvaných špinavých peňazí, ale zahŕňa aj mnohé ďalšie nelegálne aktivity, ktoré môžu byť hrozbou pre spoločnosť. AML zákon platí na Slovensku od roku 2008 a pred piatimi rokmi, teda v roku 2017, prešiel významnou zmenou. Odvtedy sa totiž rozšíril okruh osôb, ktoré majú povinnosť kontrolovať politicky exponované či sankcionované osoby.

Ako to vyzerá v praxi?

Financial Report v súvislosti s AML zákonom a pretrvávajúcou ruskou agresiou na Ukrajine oslovil viaceré finančné inštitúcie na Slovensku. Potvrdilo sa, že všetky povinné osoby majú v rámci interných pravidiel nastavené procesy pre jednotlivé situácie spojené s odhaľovaním kriminálnych aktivít, a svoje postupy, pochopiteľne, nezverejňujú. 

Jeden z najväčších finančných sprostredkovateľov na Slovensku prijal k ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti vnútorný predpis a prvé pravidlá AML už v roku 2008, teda v čase, keď nadobudol platnosť zákon, ktorý to prikazuje vybraným finančným podnikom. „Tieto pravidlá máme nastavené podobne ako ostatné ,povinné osoby´, teda banky, iné finančné inštitúcie, exekútori, alebo advokáti,“ vysvetľuje riaditeľka odboru Back Office v OVB Allfinanz Slovensko Tatjana Macúchová.

Ako ďalej uvádza, zavedené postupy sa týkajú nových aj existujúcich klientov: „Sme povinné osoby, a preto sme povinní my a aj naši podriadení finanční agenti vykonávať vo vzťahu ku klientom takzvanú starostlivosť, ktorej obsah sa odvíja od rizika obchodu, klienta a obchodného vzťahu.“

Viaceré finančné inštitúcie pre Financial Report potvrdili, že to, či nie je politicky exponovanou, prípadne sankcionovanou osobou, preverujú u každej osoby, s ktorou uzatvárajú alebo plánujú uzatvoriť obchod.

Slovenská databáza

Niektoré medzinárodné zoznamy sankcionovaných osôb sú verejne prístupné, rovnako ako zoznamy funkcií, ktoré sa považujú za významné verejné funkcie, a ktoré zakladajú postavenie takzvanej politicky exponovanej osoby. 

Väčšina „sofistikovaných“ databáz, ktoré dokážu odhaliť viac prepojení, je však prístupná len pre platiacich klientov. Jedným z nich je napríklad aj online nástroj Anti Money Laundering od Finstatu. „Databáza je neverejnou a platenou službou iba pre povinné osoby v zmysle zákona o AML,“ vysvetľuje Country manager spoločnosti Finstat Jaroslava Boch.

Počet klientov, ktorí službu používajú na Slovensku, je síce neverejný, no web spoločnosti nasvedčuje, že riešenie od Finstatu u nás používajú top finančné inštitúcie. Na webe spoločnosti vidno napríklad logo VÚB banky, Tatra banky, Slovenskej sporiteľne či 365.bank. 

Spomedzi finančných agentov databázu Finstatu používa napríklad aj najväčší finančný sprostredkovateľ na Slovensku Partners Group či investičná spoločnosť IAD Investments. „Sprostredkovatelia sú povinní vykonávať takéto zisťovanie pri uzatváraní zmlúv o sprostredkovaní finančnej služby,“ komentuje Product & Compliance Director spoločnosti Partners Group Peter Matovič.

Podľa neho firma vykonáva takúto starostlivosť prostredníctvom svojich spolupracovníkov a tiež využíva externé služby, ktoré pravidelne aktualizujú databázy politicky exponovaných a sankcionovaných osôb. 

Odhalia zločincov z celého sveta

Povinné osoby, ktoré musia monitorovať činnosť sankcionovaných a politicky exponovaných osôb, môžu vďaka databázam odhaliť subjekty aj mimo slovenskej či európskej jurisdikcie. „Databáza sankcionovaných osôb zbiera informácie zo sankčných zoznamov USA, EÚ, OSN a ďalších vybraných európskych krajín (Veľká Británia, Holandsko a podobne),“ spresňuje J. Boch z Finstatu. Na takýchto zoznamoch sa podľa nej nachádzajú osoby z rôznych krajín EÚ, ale aj Ruska, Pakistanu alebo Číny.

Najviac sankcionovaných osôb sa nachádza na zoznamoch USA, kde ich je takmer 10-tisíc. Väčšie európske krajiny majú na svojich zoznamoch približne 2- až 3-tisíc takýchto osôb.

Problémy pri odhaľovaní zločinu

Niektoré finančné inštitúcie uviedli, že aj databázy majú svoje limity a niekedy v nich nemožno odhaliť niektoré prepojenia. Deje sa tak napríklad pri zisťovaní, či je klient politicky exponovanou osobou. Podľa T. Macúchovej totiž neexistuje štátom garantovaná verejne dostupná databáza osôb zastávajúcich významné verejné funkcie a ich rodinných príslušníkov či prepojených osôb. 

To môže byť pri vyhodnocovaní údajov problém, pretože aj tieto osoby sú podľa nej v zmysle zákona považované za politicky exponované osoby, ako samotní zástancovia významných verejných funkcií. „To znamená, že pokiaľ uvedená osoba nie je verejne známa, napríklad minister, poslanec NR SR a podobne, alebo pokiaľ sa klient sám „neprizná“, že je napríklad synom poslanca NR SR, je problematické túto skutočnosť zistiť,“ vysvetľuje ďalej.

V prípade, ak finančná inštitúcia zistí, že klient je politicky exponovanou osobou, má nastavené procesy jeho dôkladnejšieho preverenia a na obchod s takouto osobou sa vyžaduje súhlas zodpovednej osoby, ktorú majú finančné domy pre tieto situácie poverené. „V prípade sankcionovanej osoby nie je vôbec možné v zmysle našich pravidiel uskutočniť s ňou obchod,“ uzatvára T. Macúchová.