Ako sa budú po novom rozpočítavať platby za teplo a koho sa zmeny dotknú najviac?

Zdroj: Freepik

Návod na spravodlivejší rozpočet

Keďže nové zmeny sa týkajú tohtoročnej vykurovacej sezóny, vlastníkom bytov a nebytových priestorov budú správcovia bytových domov doručovať vyúčtovacie faktúry štandardne do 31. mája 2024. Nová legislatíva sa dotkne viac než milióna ľudí na Slovensku, ktorí svoje domácnosti vykurujú prostredníctvom centrálneho zdroja tepla, alebo majú centrálne kúrenie s vlastnou kotolňou v bytovke. 

„Nová vyhláška v porovnaní s predchádzajúcou legislatívnou úpravou obsahuje viacero zmien, pričom doplnené boli riešenia pre aktuálne spôsoby dodávky tepla, a upravené postupy pri rozpočítaní nákladov na teplo s cieľom dosiahnuť ich spravodlivejšie rozdelenie,“ uvádza výkonná riaditeľka Združenia bytového hospodárstva na Slovensku (ZBHS) Anna Krajčiová.

Nové pravidlá pre rozdelenie základnej a spotrebnej zložky vychádzajú z doterajšej aplikačnej praxe a mali by pomôcť vlastníkom bytov v tých bytových domoch, kde v dôsledku nedostatočného zohľadnenia prestupov tepla medzi deliacimi konštrukciami vznikali v minulosti extrémne a často fyzikálne neodôvodniteľné rozdiely v nákladoch na meter štvorcový vykurovanej plochy.

Základná zložka neklesne pod 30 %

Dosiaľ zavedený spôsob rozpočítavania nákladov na spotrebované teplo v bytovom dome na základnú zložku a spotrebnú zložku zostáva v platnosti, kde základná zložka v sebe zahŕňa náklady za spotrebované teplo podľa podlahovej plochy bytu, ktorú vlastník bytu nemôže ovplyvniť. Naopak, spotrebnú zložku vie vlastník bytu ovplyvniť reguláciou teploty, keďže tá zahŕňa náklady nameranej spotreby tepla.

Pôvodná vyhláška však neuvádzala minimálnu hranicu základnej zložky. Bolo v nej uvedené, že základná zložka tvorí 60 % a spotrebná zložka tvorí 40 % z celkových nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov nedohodnú inak.

V mnohých prípadoch sa preto stávalo, že bytové domy mali základnú zložku nastavenú pod 40 %, a v extrémnych prípadoch sa dokonca blížili k 0 %. Práve to dosiaľ často spôsobovalo výrazný rozdiel v nákladoch na vykurovanie v dvoch bytoch s rovnakou výmerou.

„Podľa nových pravidiel už základná zložka nemôže byť nižšia než 30 % celkových nákladov, pričom vyhláškou odporúčané rozdelenie zostáva nezmenené, teda 60 % základná zložka a 40 % spotrebná zložka,“ približuje A. Krajčiová. Znamená to, že nová vyhláška ponecháva vlastníkom možnosť rozhodovať o výške základnej zložky tepla na vykurovanie v rozpätí od 30 % do 100 %.

Zavádza sa kontrolný mechanizmus

Ďalšou zmenou je zavedenie nového kontrolného mechanizmu, ktorého úlohou je riešiť príliš nerovnomerné rozdelenie nákladov v niektorých bytových domoch. „Podľa nových pravidiel by nemal rozdiel medzi bytom s minimálnou jednotkovou cenou za teplo na štvorcový meter celkovej plochy vykurovaného priestoru a bytom s maximálnou cenou na štvorcový meter prekročiť 2,5-násobok,“ informuje riaditeľka ZBHS.

Znamená to, že byt s najnižšou jednotkovou cenou v prepočte na štvorcový meter sa porovná s bytom s maximálnou cenou, pričom rozdiel nemá prevyšovať 2,5-násobok. Ak bude rozdiel väčší, upraví sa podiel základnej zložky na celé percento smerom nahor. Rozpočítanie nákladov sa následne vykoná s takto upravenou základnou zložkou.

Mechanizmus sa podľa A. Krajčiovej bude uplatňovať plošne vo všetkých bytových domoch, teda aj v tých, kde základná zložka dosahuje vyhláškou odporúčaných 60 %. Práve to môže oslabiť motiváciu niektorých vlastníkov bytov k úspore tepla.

Niektorí zaplatia viac, iní menej

Zmenou legislatívy by sa mohlo predchádzať nespravodlivým situáciám, keď napríklad krajné byty, respektíve byty orientované na sever, alebo byty vedľa či nad neobývanými či nevykurovanými priestormi, museli spotrebovávať viac tepla ako byty, v ktorých stačilo kúriť menej, keďže ich pomáhali vyhrievať okolité byty.

Znamená to, že pravdepodobne tí, ktorí pri kúrení extrémne šetrili, po novom zaplatia viac. Výraznejšie si zrejme priplatia aj vlastníci neobývaných bytov či poloprázdnych bytov, kde je kúrenie nastavené len na minimum. Naopak, ušetriť by však mohli tí, ktorí museli kúriť viac, pretože nie vlastnou vinou mali väčšie úniky tepla.

Podľa A. Krajčiovej však až reálne čísla za rok 2023 a nasledujúce roky ukážu, do akej miery ovplyvní tento kontrolný mechanizmus náklady na vykurovanie v jednotlivých bytoch a celkovú energetickú efektívnosť bytových domov.