Ako postupovať pri dedičskom konaní – krok za krokom

Foto: Shutterstock

Zásadnou postavou býva notár

Zásadnou postavou pri delení majetku po smrti príbuzného býva notár, ktorého touto úlohou poverí súd. Ten preveruje majetok zosnulého a jeho prípadné dlhy, a tiež zisťuje potenciálnych dedičov.

To, že je niekto dedičom, sa dozvie z takzvaného upovedomenia o dedičskom práve. „Býva už vo forme predvolania na konkrétne pojednávanie a doručené je do vlastných rúk,“ hovorí partner právnickej firmy Vojčík & Partners Natália Strharská. Predtým však musí notár zistiť okruh dedičov a okruh majetku, a až potom predvoláva osoby, ktoré pripadajú do úvahy ako dedičia.

Na takomto pojednávaní sa totiž rieši, v akej konkrétnej výške zanechal zomrelý majetok a dlhy a ďalšie podstatné informácie. Prípadne aj to, kto sú všetci potenciálni dediči, v zmysle čoho sa môže dedič objektívne rozhodnúť a vyjadriť, či dedičstvo prijíma.

Dediči môžu uzatvoriť dohodu

Ešte predtým však môže notár uskutočniť aj takzvané predbežné šetrenie, na ktoré pozve len jedného alebo iba niektorých potenciálnych dedičov. „Štandardne sa kontaktuje osoba, ktorá je teoreticky najlepšie informovaná o osobných, rodinných a majetkových pomeroch zomrelého,“ pokračuje odborníčka s tým, že notár sa nemôže spoliehať len na informácie získané na takomto predbežnom prešetrení, ale musí vykonávať vlastnú lustráciu na zistenie majetku, dlhov a prípadných dedičov.

Dediči môžu o rozdelení majetku uzavrieť dohodu. Dedičských pojednávaní pritom môže byť pokojne aj niekoľko. Na rozhodnutie o dedičstve musia mať dediči dostatok času, nikto ich nemôže do ničoho tlačiť. „Ak nedôjde k dohode, dedičstvo sa rozdelí podľa zákona. Následne notár vydá rozhodnutie o dedičstve, v ktorom určí, ako bude majetok rozdelený,“ pokračuje.

Notár je pritom povinný v rámci pojednávania informovať dedičov o tom, aké všetky úkony vykonal. Ak však majú dediči pocit, že daný notár nepostupoval správne, môžu sa obrátiť na súd, ktorý notára na túto úlohu poveril. Súd je následne povinný postup notára preskúmať.

Dedenie na základe závetu

Čo sa týka samotného dedenia, to je možné dvomi spôsobmi – na základe závetu alebo zo zákona. Prednosť má však dedenie zo závetu. „Závetom môže poručiteľ určiť osoby, ktoré sa majú stať dedičmi a určiť aj ich dedičský podiel. Takáto posledná vôľa je však obmedzená zákonom. Poručiteľ síce môže svojvoľne prerozdeliť svoj majetok pre prípad smrti, nesmie však vynechať takzvaných neopomenuteľných dedičov, ktorými sú jeho potomkovia.

Testament musí tiež spĺňať všeobecné podmienky podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. „Musí byť urobený slobodne a zrozumiteľne. Zriaďovateľ závetu musí byť na tento právny úkon spôsobilý a nesmie ho urobiť v duševnej poruche,“ vymenúva advokátka.

Dedenie zo zákona

Pri dedení zo zákona rozdeľuje právna úprava dedičov do štyroch dedičských skupín. „Poradie skupín je záväzné. To znamená, že dediči skupiny nasledujúcej sú povolaní dediť len za predpokladu, že nededia dediči zo skupiny predchádzajúcej,“ upozorňuje N. Strharská.