Ako nenaletieť hoaxom vo financiách? Riešením je rozumieť im
Získavanie informácií nebolo nikdy také jednoduché ako dnes, no ich množstvo výrazne prevyšuje kvalitu. Aj preto je niekedy ťažké rozlíšiť hoax od pravdy. V prvom rade je dôležité rozlíšiť ho od chýb, ktorých sa ľudia bežne dopúšťajú. Hoax je totiž nepravdivá informácia, ktorej sme uverili, a ktorou sa riadime, pričom ak by sme poznali pravdu, určite by sme sa zariadili inak. Ako teda rozpoznať hoax vo financiách a ako sa s ním vyrovnať?

Foto: Shutterstock
Aký je rozdiel medzi hoaxom a bežnou chybou
Jedným z najčastejších hoaxov je ten, ktorý označuje dlhopis za garantovanú investíciu. „Dlhopis síce môže mať garantovaný úrok, ktorý vám bude pravidelne vyplácaný, no v prípade emitentovej neschopnosti ho splácať nielenže nedostanete úrok, ale môže sa ľahko stať, že ani peniaze, ktoré ste vložili,“ varuje Andrej Králik zo sprostredkovateľskej spoločnosti Partners Group SK.
Na porovnanie – nie hoaxom, ale bežnou chybou je, ak držíme vysoké sumy na bežných účtoch, pretože si myslíme, že ich hodnotu tak lepšie ochránime.
Vo finančnej gramotnosti Slovensko určite nevyniká
Podľa odborníka si informácie, ale aj ostatné záležitosti radi zjednodušujeme. Rozhodnutia, ktoré nás stavajú do pozície „zmeny“, čiže nás nútia konať, sa nám skôr nepáčia. „Podobne ako pri novoročných predsavzatiach, je jednoduchšie povedať si, že začnem od budúceho mesiaca, než si rovno odložiť prvých 50 eur na dôchodok. Bohužiaľ, práve vinou tohto zmýšľania sme dnes podľa Allianz Global Wealth Report druhí najchudobnejší v Európskej únii. Sme až za Bulharmi, ktorí majú polovičné platy,“ uvádza odborník a dodáva, že v tomto prípade je značným problémom aj nízka úroveň finančnej gramotnosti, v ktorej ako krajina nevynikáme.
Kde a ako hľadať informácie
Existuje návod, ako sa dostať ku kvalitným finančným informáciám? Podľa odborníka áno. „Základné pravidlo je neveriť bezhlavo prvému dostupnému zdroju. Ďalším kritériom je skontrolovať si, aké údaje sú dostupné o človeku, ktorý dané informácie prezentuje, či a aké má zdroje. Potom aké má referencie a či fungujú zmienené odkazy na zdroje. Určite odporúčam skontrolovať aj dátumy, či sú články alebo relácie aktuálne. Články bez zdrojov a bez autorov v zásade nemá zmysel ani čítať,“ odporúča A. Králik.
Posledné dôležité pravidlo je, že akákoľvek informácia musí mať logiku. Ak nemá, alebo sa logika nedá nájsť jednoduchým spôsobom, tak to nie je kvalitná informácia. Toto je päť najčastejších hoaxov, s ktorými sa môže bežný finančný spotrebiteľ stretnúť.
1) Investovanie je pyramída
Investovanie je všade okolo nás a zúčastňujeme sa ho, či chceme, alebo nie. Deväť z desiatich vecí, ktoré vezmeme počas dňa do ruky, sú investície. Napríklad aj zubná pasta a kefka, auto, oblečenie, kávovar alebo čistiace prostriedky. Všetko vyrábajú firmy, ktoré si vieme „kúpiť“ na burze.
Dovolia nám to preto, aby ďalej financovali expanziu do iných krajín, alebo si udržali postavenie vďaka vývoju nových technológií, či kvôli kapitálu na kúpu nových drobnejších spoločností. Vďaka fondom, napríklad cez ETF, si navyše môžeme kúpiť stovky spoločností pokojne od 30 eur mesačne, a to aj keby akcie jednotlivých spoločností mali cenu v tisíckach eur.
2) Finančné sprostredkovanie môže robiť hocikto
Trh finančného sprostredkovania prešiel množstvom regulácií. Vďaka vzdelávaniu, nárokom klienta, ale aj povinným certifikáciám je čoraz profesionálnejší. Dnes sú na Slovensku podmienky, keď Národná banka Slovenska stanovuje povinnosť pravidelného vzdelávania, absolvovania testov, a niektoré spoločnosti dokonca idú aj nad rámec stanovených povinností, aby poskytli klientom maximálnu profesionalitu.
Výsledky potom vidia aj klienti počas ťažkých období, keď sa mohla naplno prejaviť schopnosť poradcu, ktorý ich mal na starosti. Napríklad vďaka tvorbe rezerv mali oveľa menej psychického stresu, a dokonca sa veľká časť z nich mohla tešiť z dvojciferných rastov na investičných účtoch.
3) Poistenie nehnuteľnosti k hypotéke stačí na výšku úveru
Len málo ľudí pozná termín podpoistenie. Väčšina poisťovní má nastavené podpoistenie niekde na úrovni 20 %. Predstavte si, že máte úver vo výške 100-tisíc eur, no nehnuteľnosť má cenu 150-tisíc eur a sprostredkovateľ vám poistenie nastaví na 100-tisíc eur. Ak by sa stalo, že prídete o celú nehnuteľnosť, napríklad pri požiari alebo pri vyčíňaní počasia, z poistenia dostanete pomernú časť, v akej ste podpoistení. Ak teda 100 000/150 000 eur je 66,67 %, tak aj z poistenia dostanete len 66 670 eur. Budete tak bez nehnuteľnosti a ešte vám zostane aj dlh vyše 30-tisíc eur.
4) Životné poistenie nie je podstatné pre mladého človeka
Toto je asi najzávažnejší hoax, ktorému na Slovensku podliehame a kde vidno priepastný rozdiel v prístupe oproti západným krajinám. Slováci sa extrémne boja straty práce. Pritom je to vec, na ktorú sa vieme pripraviť pomerne ľahko rezervami vo výške 3- až 6-násobku svojich príjmov. No najväčšie ekonomické riziko, ktoré v živote podstupujeme, je, že prídeme o schopnosť pracovať.
Priemerný invalidný dôchodok na Slovensku dosahuje podľa údajov zo Sociálnej poisťovne 298 eur. Zabezpečenie príjmu formou rizikového životného poistenia pritom vychádza priemerného zamestnaného človeka okolo 5 % z jeho príjmu a vykrýva všetky najvážnejšie situácie, ako sú invalidita od 40 %, závažné ochorenia a trvalé následky úrazu. Mladý, ale v zásade každý človek si tak vďaka 5 % z príjmu udrží zvyšných 95 % príjmov a k tomu aj svoju samostatnosť a dôstojnosť.
5) Najlepšia investícia je tá, ktorá má najnižšie poplatky
Pozrime sa na konkrétny príklad. Medallion Fund od spoločnosti Renaissance Technologies má poplatky na úrovni 5 % ročne a výkonnostný poplatok na úrovni 44 %. Napriek tomu zarobil celkovo v priemere od svojho vzniku vyše 36 % ročne. Ak by som tam teda vložil v roku 1988, keď fond vznikol, 100 eur, dnes by som mal viac ako 3 milióny eur. Tento fond je síce len pre zamestnancov, ale pekne ilustruje príklad poplatkov.
Poplatky môžu byť zlé, ak za ne nedostanem naozajstnú hodnotu. Ak peniaze investujem do najčastejšie predávaných podielových fondov na Slovensku, tak budem mať za rovnaké obdobie (34 rokov) zhruba len 500 až 700 eur. A pritom tieto fondy majú poplatky oveľa nižšie – na úrovni 1,6 až 1,8 % ročne. Platí však, že výnos 10 % s poplatkom 2 % je lepší ako výnos 8 % s poplatkom 1 %. Ak mi po odpočítaní poplatkov zostane vyšší výnos, beriem ten a ideálne ešte nech je oslobodený od dane.
Kľúčové slová
Podujatia

2023

Finanční agenti

Kryptomeny

Zamestnanie

Voľný čas


SPRAVODAJSTVO





Najčítanejšie
- 1.OĽaNO presadilo nový model zlučovania mestských častí v Košiciach, budú môcť ľahšie zmeniť ich počet a usporiadanie
- 2.Úroky bankových vkladov na Slovensku konečne rastú, no na infláciu to stačiť nebude
- 3.Dôchodkové správcovské spoločnosti sa obávajú jednorazových výberov úspor z druhého piliera
- 4.Sociálna poisťovňa začína rozposielať prvé rozhodnutia o nároku na rodičovský dôchodok
- 5.Vyplácanie aktivačného príspevku ľuďom bez práce sa od 1. apríla 2023 zmení