Ako funguje progresívne daňové zaťaženie a kto naň dopláca najviac?

Foto: Freepik

Ako funguje progresívne zdanenie v súčasnosti

Na progresivitu daňového zaťaženia príjmov Slovákov upozornil Inštitút ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) s tým, že progresívna odvodová daň predstavuje zaplatené sociálne odvody, z ktorých daňovníkovi nevzniká nárok na dávku zo sociálneho poistenia.

Progresívnu odvodovú daň podľa autora štúdie Radovana Ďuranu platí na Slovensku približne pol milióna zamestnancov, ktorých hrubý mesačný príjem presahuje úroveň 1 788 eur, pričom štát na tejto dani ročne získava takmer jednu miliardu eur.

Napríklad zamestnanec so mzdou 3-tisíc eur mesačne platí každý mesiac progresívnu odvodovú daň vo výške 130 eur. Pri 2,5-krát vyššej mzde 7 500 eur zaplatí daňovník mesačne na progresívnej odvodovej dani až 10-krát viac, teda takmer 1 400 eur, čo je rovnako veľa ako na dani z príjmov. Pri vyššej mzde to bude dokonca viac ako na dani z príjmov.

Rozumnejšie by bolo progresívnu daň znížiť

Vysoké zdanenie prostredníctvom odvodového systému je spôsobené vysokým stropom na platenie sociálnych odvodov, ktorý dosahuje sedemnásobok priemernej mzdy. V susednom Česku je tento strop nastavený na 4-násobok priemernej mzdy.

„Skrytá progresívna daň znižuje čistý príjem zamestnancov. Slovenský trh práce je tak znevýhodnený pre zamestnávanie špecialistov, lekárov či vysokopostavených manažérov,“ konštatuje analytik s tým, že pri takto nastavených pravidlách s rovnako nastavenou hrubou mzdou zarobí kvalifikovaný pracovník v Česku viac a zároveň je pre zamestnávateľa lacnejší.

„Akékoľvek zavádzanie nových sadzieb dane z príjmov fyzických osôb ešte viac zvýši znevýhodnenie slovenského trhu práce a posilní motiváciu talentovaných a kvalifikovaných pracovníkov odísť za prácou do zahraničia. To v konečnom dôsledku znižuje rastový potenciál slovenskej ekonomiky. Slovenská vláda by preto mala, naopak, uvažovať o znižovaní týchto sadzieb, respektíve o znížení progresívnej odvodovej dane,“ dodáva R. Ďurana.