Foto: Shutterstock

Ako znížiť emisie uhlíka

Cieľom iniciatívy Green Banknote Initiative je povzbudiť centrálne banky a emitentov mien, aby zlepšili proces vývoja udržateľných bankoviek a znížili emisie uhlíka, respektíve čo najviac eliminovali uhlíkovú stopu týchto platidiel. Hlavná inžinierka udržateľnosti spoločnosti G+D Currency Technology Alexandra Geigerová uvádza, že firma ako výrobca hotovosti cítila zodpovednosť za poskytovanie udržateľných bankoviek, a že od svojho založenia zaznamenala pozitívnu spätnú väzbu a záujem o tento program.

Iniciatíva, opísaná ako „platforma otvoreného dialógu adresovaná všetkým emitentom hotovosti“, pracuje na tom, aby boli bankovky ekologickejšie vo všetkých aspektoch, teda už od pestovania vlákien, dizajnu, výroby, tlače až po obeh hotovosti, s cieľom znížiť uhlíkovú stopu a využívať menej zdrojov pri výrobe a obehu bankoviek.

Podľa Geigerovej životný cyklus bankoviek vytvára obrovské množstvo uhlíkovej stopy. Cituje pritom Bank of England, ktorá tvrdí, že 67 % ich uhlíkových emisií pochádza z dodávok bankoviek. Naopak, stopa takzvanej zelenej bankovky predstavuje len 7,8 gramu oxidu uhličitého na jednu bankovku.

Z čoho sa skladá zelená bankovka

Zelená bankovka vyvinutá spoločnosťou G+D má jadro zo 100-percentných prírodných obnoviteľných vlákien, ktoré pozostávajú z 50 % organickej bavlny a 50 % je z regionálne pestovanej a certifikovanej drevnej buničiny, ktorá je pre dlhšiu trvanlivosť potiahnutá tenkou vrstvou polyméru.

Bavlna pre moderné bankovky sa eticky pestuje najmä v Turecku a Grécku. Pestovanie je etické udržateľným spôsobom s obmedzeným množstvom hnojív a pesticídov, čím sa ušetrí 63 % emisií uhlíka. Alternatívou je použitie udržateľnej bavlny pochádzajúcej z Afriky.

Medzi obsahom bežnej vlákniny a zmesou organickej bavlny a drevnej buničiny je malý až žiadny cenový rozdiel, vďaka čomu je zelená bankovka pre emitentov meny rovnako dostupná ako dnes používané menej udržateľné platidlá.

Menej plastov = ľahšie peniaze

„Okrem vlákien sme sa chceli zaoberať aj plastovými komponentmi bankoviek,“ vysvetľuje ďalej A. Geigerová. „Zelená bankovka je pokrytá len tenkou polymérovou vrstvou, čo znamená o 30 % menej plastov na každú bankovku. Navyše je o 5 % ľahšia, čo predstavuje úsporu približne päť ton plastov na 100 ton hybridného substrátu. To znamená tiež úsporu paliva pri distribúcii takýchto bankoviek, čo má pozitívny vplyv aj na dodávateľský reťazec.“

Zaujímavosťou je, že udržateľná hotovosť od G+D využíva pri tlači bankoviek vôbec prvé atramenty bez použitia minerálnych olejov. Pokiaľ ide o plastové komponenty, zelená bankovka integruje ochranné prvky, ktoré sa nachádzajú aj na inej hotovosti. Napríklad vodoznaky sa aplikujú pomocou fólie vyrobenej zo 70-percentného recyklovaného polyetylénu (PET).

„Z analýzy vieme, že kľúčovou vlastnosťou bankovky je jej životnosť. Tá má vplyv aj na množstvo emisií uhlíka, ktoré počas svojho existenčného cyklu vyprodukuje. Museli sme prísť na to, ako urobiť naše bankovky ešte odolnejšími. Preto sme vyvinuli hybridný substrát, pričom sme stále mali na pamäti, ako použiť čo najmenej plastov a uprednostniť prírodné obnoviteľné vlákna,“ konštatuje odborníčka.

ECB plánuje redizajn bankoviek

O tom, že má zmysel uvažovať o zachovaní klasických fyzických platidiel svedčí aj projekt redizajnu eurobankoviek. Rozhodla sa preň Európska centrálna banka, ktorá pred rokom ohlásila začiatok tohto svojho projektu s cieľom zmeniť tvár eurobankoviek.

Tie sú totiž už dve desaťročia rovnaké a napredujúca doba si vyžaduje aj vizuálnu zmenu. Tou by malo byť nahradenie súčasných motívov inými, ktoré zatiaľ nie sú presne špecifikované. „Chceme zmeniť tvár našich bankoviek, pretože si želáme, aby si k nim vytvorili vzťah úplne všetci Európania,“ povedala vtedy šéfka ECB Christina Lagardová.

V poradnej skupine, ktorá začala diskusiu na túto tému, sú zaradení zástupcovia všetkých členských krajín eurozóny, teda krajín, v ktorých sa platí eurom. Členkou poradnej skupiny za Slovensko bola menovaná profesorka z Trnavskej univerzity a výskumníčka zo Slovenskej akadémie vied Silvia Miháliková. Tento projekt je však zameraný len na formu fyzických platidiel, nie na ekologizáciu ich výroby a distribúcie.