Foto: Shutterstock

Finanční agenti vyzývajú na konzistentné nastavenie vzdelávania, keďže finančná gramotnosť na Slovensku je nízka. „Finančný trh sa rýchlo vyvíja, využíva čoraz viac digitálnych nástrojov. Študenti a absolventi by mali byť schopní po skončení strednej školy poznať fungovanie finančného trhu, finančne plánovať svoj život a poznať následky svojich finančných rozhodnutí a záväzkov,“ podotýka Martin Lancz, predseda predstavenstva Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP).

Nedostatky vo finančnej gramotnosti majú vplyv bežný život a rodinný rozpočet. Nedostatky majú aj mladí ľudia. „Mnohí nedokážu zodpovedne hospodáriť, porovnať si napríklad výhodnosť úveru a rôznych finančných produktov, vyhodnocovať, čo je pre nich najviac vhodné, posúdiť riziká pôžičiek,“ hovorí Lancz. Starší študenti a mladí ľudia sa podľa AFISP síce orientujú vo všeobecných ekonomických pojmoch, no nevedia teoretické vedomosti uplatniť v praxi. 

Úroveň finančnej gramotnosti súvisí aj so zabezpečením na dôchodok. „Zvyšovanie finančnej gramotnosti pritom súvisí s ochranou finančných spotrebiteľov a je nevyhnutné pre sociálne zabezpečenie ľudí v starobe. Preto je podľa asociácie nevyhnutné, aby si Slovenská republika stanovila za prioritný cieľ konzistentné vzdelávanie finančnej gramotnosti na školách. Toto vzdelávanie by malo podľa asociácie začať už v predškolských zariadeniach a pokračovať na základných, ale aj stredných a vysokých školách,“ hovorí AFISP.

„Podľa nás však absentuje aj konzistentné odborné vzdelávanie učiteľov. My sa snažíme aktívne komunikovať so školami rôznych stupňov a prinášať osvetovú vzdelávaciu činnosť aj formou vzdelávacích programov. Hlavná agenda našej asociácie je totiž ochrana finančného spotrebiteľa a s tým súvisiace zvyšovanie finančnej gramotnosti,“ konštatuje Martin Lancz. 

Slováci vo všeobecnosti nad budúcnosťou nerozmýšľajú v dlhodobom horizonte. „Užívame si súčasnosť a takmer neplánujeme, čo bude o niekoľko rokov. V našich finančných rozhodnutiach a prioritách rozmýšľame skôr krátkodobo, ako do ďalekej budúcnosti. Viac ako polovica Slovákov (53 %) nevidí zmysel v dlhodobom finančnom plánovaní, pretože človek nevie, čo bude o rok či dva a už vôbec nie o desať,“ vysvetľuje finančné prístupy Slovákov Monika Remiašová z Nadácie Partners. „Až 80 percent domácností, a nezáleží na výške príjmu, míňa zbytočne veľa na bežnú každomesačnú spotrebu. Takmer dve tretiny Slovákov (62 %) si pravidelne robia radosť drobnými vecami aj popri bežných nákupoch a polovica opýtaných si odkladá nejaké peniaze, iba ak zostanú,“ dopĺňa.