Počet insolvencií vo svete prudko narastá

Foto: Unsplash

Kľúčové body:

• +12 %: nárast počtu insolvencií vo svete na začiatku roka 2026, čo signalizuje rýchle zhoršovanie sa podnikateľského prostredia
• +22 %: prudký nárast počtu insolvencií v Severnej Amerike, hlavný motor globálneho nárastu
• +6 %: v roku 2026 sa očakáva nárast počtu insolvencií o 6 %, čo je viac ako dvojnásobok pôvodnej prognózy

Hospodársky pokles v číslach

Celosvetové podnikateľské prostredie sa v posledných mesiacoch výrazne zhoršilo, keďže sa ekonomické dôsledky konfliktu s Iránom začali prejavovať na hospodárskej aktivite. „12-percentný nárast počtu insolvencií zaznamenaný na začiatku roka 2026, vrátane 22-percentného nárastu v Severnej Amerike, ilustruje rozsah súčasného šoku a rýchle zhoršenie situácie, ktorému firmy čelia,“ konštatuje v  analýze Coface. Nadnárodná spoločnosť je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika. Tento trend je poháňaný geopolitickým napätím, najmä na Blízkom východe, ktorého dôsledky sa začínajú prejavovať v rastúcich nákladoch na dodávky, zvýšenej volatilite cien energie a väčšej neistote, ktorá ovplyvňuje investičné rozhodnutia.

Zhoršené prognózy

„V tejto súvislosti spoločnosť Coface výrazne reviduje svoje prognózy týkajúce sa platobnej neschopnosti na rok 2026. Očakáva sa, že celosvetový počet prípadov platobnej neschopnosti vzrastie približne o 6 %, čo je viac ako dvojnásobok nárastu predpokladaného na začiatku roka,“ konštatuje Coface. Výrazný nárast sa očakáva v Spojených štátoch (+8 %), vo Francúzsku (+8 %) a v Japonsku (+7 %), zatiaľ čo v Nemecku a Holandsku sa očakáva nárast o približne 5 %. Miernejší nárast v rozmedzí 2 % až 3 % sa očakáva v Španielsku, Taliansku a Spojenom kráľovstve.

Horšie podmienky financovania

V tomto kontexte výrazne zaťažujú firmy podmienky financovania. Napriek začatiu cyklu uvoľňovania menovej politiky zostávajú úrokové sadzby po niekoľkých rokoch sprísňovania menovej politiky na vysokej úrovni, čo spôsobuje, že náklady na úvery sú naďalej vysoké.

Obmedzenie je o to významnejšie, že firmy vstupujú do tejto fázy s historicky vysokou zadlženosťou. „V dôsledku toho môžu mať aj malé zmeny vo finančných podmienkach neprimeraný vplyv: nárast úrokových sadzieb z úverov len o 25 bázických bodov by stačil na to, aby sa opäť zrýchlili globálne platobné výpadky a ich rast sa priblížil úrovniam pozorovaným v roku 2025,“ upozorňuje Coface. Pretrvávajúce vysoké úrokové sadzby tak pôsobia ako zhoršujúci faktor v zhoršujúcom sa prostredí a obmedzujú schopnosť firiem refinancovať svoj dlh a absorbovať ďalšie šoky.

Cyklické odvetvia v prvej línii

Obzvlášť negatívne to pociťujú odvetvia, ktoré sú najcitlivejšie na hospodárske cykly a podmienky financovania. „Stavebníctvo, chemický a textilný priemysel sú naďalej najzraniteľnejšími odvetviami, a to kvôli ich vysokej citlivosti na výrobné náklady a dopyt,“ spresňuje Coface.

V niekoľkých významných ekonomikách je už hmatateľný dopad:

• Spojené štáty: priemyselné a stavebné odvetvie zasahujú rastúce náklady na financovanie a spomaľujúci sa dopyt.
• Nemecko: priemysel, najmä chemický a stavebný sektor, zostáva pod tlakom v dôsledku vysokých nákladov na energiu a stále slabého oživenia.
• Francúzsko: stavebný sektor trpí vysokými úrokovými sadzbami, priemysel zostáva oslabený nákladmi na energiu a maloobchodný sektor trpí obmedzenou kúpnou silou.
• Japonsko: najviac zadlžené sektory sú oslabené podmienkami financovania, ktoré sa trvalo sprísňujú.

V týchto odvetviach kombinácia vysokých výrobných nákladov, zúžených marží a obmedzeného prístupu k financovaniu výrazne znižuje schopnosť firiem prispôsobiť sa. Táto zraniteľnosť je ešte výraznejšia v prípade malých a stredných firiem, ktoré sú často menej diverzifikované a viac vystavené výkyvom v peňažných tokoch. V dôsledku toho patria tieto odvetvia v niekoľkých regiónoch medzi hlavné faktory, ktoré prispievajú k nárastu počtu insolvencií. Ten pozorujeme od roku 2025, čo potvrdzuje, že tlaky, ktoré tu pôsobia, majú v súčasnosti štrukturálny charakter.

Vládne zásahy nepostačia

Relatívne nízka úroveň počtu insolvencií v rokoch 2020 až 2023 bola do veľkej miery dôsledkom rozsiahlej vládnej podpory v reakcii na pandémiu Covid-19 a následky vojny na Ukrajine. „Hoci sa v niektorých krajinách opäť zavádzajú podporné opatrenia, ich rozsah je podstatne obmedzenejší. V hlavných európskych ekonomikách – vrátane Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska a Spojeného kráľovstva – dosiahla fiškálna podpora v rokoch 2022–2023 približne 2–4 % HDP. Naopak, súčasné opatrenia sú oveľa menšie, pričom najväčší program podpory malo Španielsko na úrovni približne 0,3 % HDP,“ upozorňuje Coface. Navyše, nedávne intervencie majú viac cielený charakter. Hoci by to malo pomôcť najzraniteľnejším sektorom a firmám, je nepravdepodobné, že poskytne širokú ochranu, akú sme videli počas predchádzajúcich kríz. „V dôsledku toho sa zdá, že schopnosť verejnej politiky zabrániť nárastu insolventností je obmedzenejšia,“ dodáva na záver Coface.