Do dôchodku v 70-tke: realita v Dánsku, budúcnosť Slovenska?

V našich podcastoch sme už viackrát spomínali, že dôchodkový systém na Slovensku má rázne trhliny. Primárnym problémom je fakt, že populácia na Slovensku stárne a rodí sa stále menej detí, ktoré môžu časom prispievať na budúce dôchodky. Však len minulý rok sa narodilo o 10 tisíc detí menej ako pred 4 rokmi. Pre porovnanie, v 70-tych rokoch počas baby boomu sa ročne rodilo okolo 100 tisíc detí, kým dnes to nie je ani polovica. Konkrétne v minulom roku sa toto číslo pohybovalo na úrovni 46 tisíc, čo je takmer 5% medzioročný pokles a čo vyznieva horšie, ide o najnižší ročný počet narodených detí v histórii samostatného Slovenska. V kontexte toho, že pod Tatrami máme jeden z najvyšších deficitov verejných financí, aj kvôli 13 dôchodkom, a zároveň druhú najrýchlešie starnúcu populáciu v celej Európskej unii, je práve toto starnutie populácie problém, ktorý budú musieť politici, či chcú alebo nechcú, časom vyriešiť. No a riešiť sa to dá viacerými spôsobmi. Buď bude musieť Slovensko znižiť dôchodky alebo zrušiť niektoré z dôchodkov, zvýšiť sociálne odvody, šetriť niekde inde, prijať veľmi veľa prisťahovalcov, aby sa zvýšil počet pracujúcich alebo to najjednoduchšie, zvýšiť vek odchodu do dôchodku. Dalo by sa teda povedať, že budúce vlády budú musieť prijať tzv. nepopulárne opatrenia, no máme aj pozitívnu správu, teda ako sa to vezme. Starnutie populácie a zvýšenie veku odchodu do dôchodku nie je iba náš problém. Stárne celá Európa.

Moje meno je Patrik Lahuta a práve preto sme sa v spolupráci s portalom FinReport.sk rozhodli, že sa pozrieme na túto tému komplexnejšie a porovnáme si, ako vyzerá naša budúcnosť odchodu do dôchodku v porovnaní s našimi susedmi či celej Európy. Ako sme už spomínali, najjednoduchšou možnosťou je zvýšenie veku, kedy budú ľudia odchádzať do dôchodku a takéto reformy už začalo implementovať viacero krajín Starého kontinentu. Organizácia pre hospodárskú spoluprácu a rozvoj, známa pod skratkou OECD, predpokladá, že priemerný vek odchodu do dôchodku v Európskej únii bude v roku 2060 67 rokov, no mnohé krajiny budú atakovať 70 rokov a viac. Napríklad Dánsko už rozhodlo, že zvýši vek odchodu do dôchodku na 70 rokov už do roku 2040. Viete si to predstaviť? Pracovať do 70-ky? No, síce to vyzerá tak, že človek bude celý život v práci. Druhou stranou mince je fakt, že vďaka medicíne a lepšej životnej úrovni sa zvyšuje aj priemerná dlžka života a práve tá je dôležitá pre výpočet veku odchodu do dôchodku. Dánsky model je založený práve na tomto princípe - postupné a predvídateľné zvyšovanie veku v súlade s rastúcou dĺžkou života. Už od roku 2006 sa dôchodkový vek v krajine zvyšuje každých 5 rokov o 1 rok. Podľa zástancov dánskeho prístupu môže zvýšenie dôchodkového veku priniesť viacero pozitívnych efektov. Poprvé, znižila by sa celková suma vyplácaných dôchodkov, keďže by sa skrátilo obdobie ich poberania. Zároveň by sa zvýšil podiel ekonomicky aktívnych ľudí aj vo vyššom veku, čo by posilnilo príjmy z daní a sociálnych odvodov. No a napokon dlhší pracovný vek by ľuďom poskytol viac času na tvorbu vlastného dôchodkového zabezpečenia, čo by zvýšilo ich finančnú stabilitu v starobe. Zvýšenie veku do dôchodku síce nie je populárne, no ukazuje sa ako najpraktickejšie riešenie v čase, keď populácia proste stárne a počet aktívnych pracujúcich stagnuje.

No a ako to teda je u nás a naprieč Európou? V súčasnosti je priemerný vek odchodu do dôchodku na Slovensku pre ľudí narodených po roku 1967 64 rokov. Naši západní susedia a Česi majú podobný dôchodkový vek, no plánujú ho postupne zvyšovať do roku 2050 až na 67 rokov. Samozrejme v takmer každej krajine sú rozdiely medzi pohlaviami. Maďarsko a Polsko sú na tom tiež podobne ako na Slovensku. Medzi piatimi najväčšími ekonomikami v Európe má Francúzskou najnižší dôchodkový vek, a to 64 rokov a 8 mesiacov. V 23 krajinách muži a ženy odchádzajú do dôchodku v rovnakom veku. V ďalších 9 krajinách majú muži vyšší vek odchodu do dôchodku. Najväčšie rozdiely sú v Rakúsku a Poľsku, kde muži odchádzajú do dôchodku o 5 rokov neskôr ako ženy. Rozdiel väčší ako 3 roky majú ešte aj v Rumunsku, Maďarsku či Turecku. Podľa OECD sa do roku 2060 rozdiel v dôchodkovom veku medzi pohľaviami v Európe v podstate takmer vytratí, pričom zostane iba v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a Turecku. No a ako to vidia v OECD so Slovenskom za 35 rokov? Z V4 by sme na tom mali byť najhoršie, s predpokladaným dôchodkovým vekom na úrovni 68 rokov.

Prečo je táto téma vôbec dôležitá? Z jednoduchého dôvodu. Budeme sa pravdepodobne dožívať viac, no aj tak vymierame. To je všeobecný problém, no v spojení s veľmi štedrým dôchodkovým systémom je to až alarmujúce. Kým prírodzený úbytok obyvateľstva trápi v podstate celú Európsku uniu, vo väčšine členských štátov populácia raste vďaka prílevu cudzincov. To je však vo veľkom kontraste s našou malebnou krajinou. Podľa Eurostatu je Slovensko, rovnako aj so svojimi susedmi Poľskom a Maďarskom, jednou z 8 krajín, v ktorých minuloročný pokles obyvateľov bol väčší ako prílev cudzincov. Pre zaujímavosť, v tejto osmičke je až 7 krajín z bývalého sovietského bloku s výnimkou talianska. No a keďže v iných krajinách klesajúcu pôrodnosť kompenzujú cudzinci, vývoj demografie nie je až tak pesimistický ako u nás. A tu sa dostávame k meritu veci. Náš súčasný dôchodkový systém totiž funguje na princípe priebežného financovania. Inak povedané, pracujúci odozdávajú odvody do prvého piliera, z ktorého pristanú peniažky terajším seniorom. Kedysi tento systém fungoval, pretože na jednoho dôchodcu ešte v roku 2005 prípadalo 5 pracujúcich, dnes sú to iba dvaja. Povedané optikou financií, výdavky sú a budú vyššie, kým príjmy klesajú.

Priemerný dôchodok na Slovensku sa pritom od roku 2019 zvýšil o takmer polovicu na 701 eur. Aj napriek tomuto rastu patrí na starom kontinente medzi tie nižšie. Napríklad susedia Česí majú v prepošte na eurách priemerný dôchodok 853 eur. Ale už ako sme to v našich podcastoch párkrát spomínali, výborným meradlom je tzv. miera náhrady mzdy po odchode do dôchodku. Inými slovami, pomer priemerného dôchodku k priemernej mzde. Hrubá miera náhrady priemernej mzdy na Slovensku predstavuje 77%. Avšak tento prepočet neberie platy všetkých vekových skupín, takže trošku skresluje, no aj tak. Slováci síce majú menšie dôchodky v absolútnych číslach, ale penzia im pokryje väčšiu časť toho, čo zarábali pred odchodom do dôchodku v porovnaní s inými členskými krajinami. A keď už hovoríme o tom, že sme v tomto ukazovateli lepší ako mnoho iných členských štatov EÚ, tak sme naozaj vysoko. Dokonca spolu s Maďarskom na 5. mieste. Z V4 sú na tom najhoršie práve Česi, s mierou náhrad na úrovni 56%. Mimochodom v Rakúsku je to ešte menej, 55%. Priemer za celú EÚ je 61%, čo Slovensko ďaleko prekračuje.

Otázka je, či si takéto štedré dôchodky vzhľadom na nepriazný vývoj demografie a problémom v ekonomike môžeme dovoliť, a to aj napriek tomu, že sa nám bude výrazne zvyšovať vek odchodu do dôchodku. Podľa viacerých analytikov na základe súčasného trendu sa pracovná sila do roku 2035 zmenší o 7%. V jednoduchosti povedané, práceschopných ľudí vo veku 18 až 64 rokov bude o približne 200 tisíc menej ako je v súčasnosti. Pomer pracujúceho človeka na jedného poberateľa dôchodku sa tak dostane do fázy, kedy sa systém s veľkou pravdepodobnosťou zrúti. Problém číslo 2, tzv. husákové deti, populačne silné ročníky, ktoré čoskoro začnú poberať dôchodky. Podľa Eurostatu počet obyvateľov starších ako 64 rokov vzráste do roku 2035 až o 20%. Takže, nielenže sociálna poisťovňa príde o veľkú časť ľudí, ktorí do systému nalievajú peniaze, veľmi veľká časť týchto ľudí prejde na stranu druhú, teda budú naopak zo sociálnej poistovne peniaze vyťahovať. Podľa analytikov sa tak strana výdavkov nafúkne až o petinu. Už dnes je deficit sociálnej poistovne 3 miliardy eur. Vláda pomohla zadotovať poistovňu 2 miliardami a 700 miliónmi eur. Vyšší hospodársky rast by pomohol, keďže okrem iného, pracujúci ľudia by odvádzali viac skrz odvody, no ten sa aj tým, že sa zvýšili odvody do sociálnej poistovne zabrzdil, nehovoriac o daní z transakcií a iných antiprorastových opatreniach. OECD nedávno výrazne zhoršila slovenskú prognózu tohto ročného rastu ekonomiky. Na konci vľanajška ešte očakávala zvýšenie HDP o 2,4%. V aktuálnom výhľade to už je iba 1,4%, deficit verejných financí je na úrovni 5,3%. Mimochodom, štvrtý najhorší v Európskej unii. Cieľom konsolidačného balíčka bolo jeho zniženie z 5,3% na 4,7% HDP. No realita je zníženie na 5,2% HDP a potrebných ďalších 5 miliárd eur. Bez toho deficit vzrastie na 6%, na čo poukazuje koniec koncov aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. V preklade to znamená, že schopnosť dotovať dôchodkový systém zo strany vlády sa znižuje.

Ako zvyčajne, čo z toho vyplýva? V prvom rade, založte si druhý pilier, ak ho ešte nemáte. Ak ste mladí, nastavte si indexové alebo akciové fondy, nie dlhopisové. Ideálne, ak nechcete pracovať do 68-ky alebo nedaj Bože do 70-ky, investujte si aj sami a ak ste ešte tak nespravili, povieme to rečou investičných legend. Ideálny čas na začiatie investovania bol včera, pri budovaní bohatstva je totiž najdôležitejším faktorom čas.