Veriteľ

Právne postavenie

Vzťah medzi veriteľom a dlžníkom upravuje predovšetkým Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.) a v obchodnoprávnych vzťahoch Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb.).

Veriteľ má právo:

* požadovať od dlžníka riadne a včasné splnenie povinnosti,

* v prípade omeškania žiadať úroky z omeškania alebo zmluvnú pokutu,

* domáhať sa splnenia povinnosti súdnou cestou,

* uplatniť svoje právo aj prostredníctvom exekúcie, ak dlžník nesplní povinnosť dobrovoľne.

Typy veriteľov

Zabezpečený veriteľ – má svoje právo kryté záložným právom, ručením alebo iným zabezpečovacím prostriedkom, čo mu poskytuje vyššiu šancu na uspokojenie pohľadávky.

Nezabezpečený veriteľ – jeho pohľadávka nie je krytá žiadnym zabezpečením, preto je riziko nesplatenia vyššie.

Privilegovaný veriteľ – má zo zákona prednostné právo na uspokojenie svojej pohľadávky (napr. zamestnanec pri nevyplatení mzdy).

Vymáhanie pohľadávok

Ak dlžník nesplní povinnosť dobrovoľne, veriteľ môže:

1. zaslať predžalobnú výzvu na plnenie,

2. podať žalobu na súd,

3. po získaní vykonateľného rozhodnutia požiadať o exekúciu,

4. prípadne využiť inštitút konkurzu alebo reštrukturalizácie.

Medzinárodný rozmer

V medzinárodných obchodných vzťahoch sa práva a povinnosti veriteľov riadia nielen vnútroštátnymi právnymi predpismi, ale aj medzinárodnými dohodami a nariadeniami EÚ (napr. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci súdov).

Zaujímavosť

V bežnej reči sa slovom „veriteľ“ často označuje banka, nebanková spoločnosť alebo inštitúcia, ktorá poskytla úver. V právnom zmysle však môže byť veriteľom aj bežný občan, ktorý požičal peniaze známemu alebo poskytol službu, za ktorú ešte nedostal zaplatené.