V prípade proporcionálnej dane je percento, ktoré sa odčíta z príjmu na dane, rovnaké pre všetkých. Na rozdiel od progresívnej dane, kde vyššie príjmy sú zdanené vyššími percentami, a od regresívnej dane, kde nižšie príjmy tvoria väčšiu časť dane, proporcionálna daň poskytuje rovnaký percentuálny podiel na všetky príjmy.

Výhody a nevýhody

Medzi výhody proporcionálnej dane patrí jednoduchosť a transparentnosť, pretože každý vie, koľko percent svojho príjmu bude platiť. To môže viesť k nižším administratívnym nákladom pre vládu aj daňových poplatníkov. Kvôli jednoduchosti môže proporcionálna daň poskytovať väčšiu právnu istotu, pretože sa nemusí neustále meniť podľa rôznych prahov príjmu. Platcovia daní môžu ľahšie predvídať svoje daňové povinnosti.

Na druhej strane môže byť kritizovaná za to, že neberie do úvahy schopnosť platiť a môže byť vnímaná ako nespravodlivá, pretože vyššie príjmy neprispievajú vyšším percentom k verejným financiám. V porovnaní s niektorými progresívnymi daňovými systémami nemá proporcionálna daň tendenciu ovplyvňovať ekonomické rozhodnutia ľudí, pretože percento dane zostáva rovnaké bez ohľadu na výšku príjmu.

Kritici tvrdia, že proporcionálna daň môže byť nespravodlivá z hľadiska sociálnej spravodlivosti, pretože väčšia časť nižších príjmov smeruje na financovanie živobytia ako je to u vyšších príjmov. To môže viesť k obavám o nerovnováhu v bohatstve a príjmovej nerovnosti. Proporcionálna daň môže mať väčší sociálny vplyv na jednotlivcov s nižšími príjmami, pretože zvýšenie daní v percentuálnom vyjadrení môže mať väčší vplyv na ich životný štýl.

Táto daňová forma je predmetom rozmanitých názorov v závislosti na ekonomickej filozofii a sociálnej spravodlivosti.