Príkazová ekonomika

Príkazová ekonomika je ekonomika, v ktorej sa koordinácia ekonomickej činnosti, ktorá je dôležitá pre životaschopnosť a fungovanie komplexnej sociálnej ekonomiky, uskutočňuje skôr prostredníctvom administratívnych prostriedkov – príkazov, smerníc, cieľov a nariadení – než trhovým mechanizmom. Ekonomické subjekty v riadenej ekonomike, a najmä výrobné organizácie, fungujú predovšetkým na základe špecifických pokynov vyššej autority v administratívnej, respektíve politickej hierarchii – podľa „princípu velenia“.[1]

Obsah

V príkazovej ekonomike teda odpoveď na triádu otázok (čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať) udáva štát. Vláda, zvyčajne zastupujúca štát, robí všetky rozhodnutia o výrobe a rozdeľovaní. Táto ekonomika obyčajne nevyužíva výrobné zdroje krajiny efektívne a spravidla ide o nedostatkovú ekonomiku.

Socialistické štáty založené na sovietskom modeli využívali centrálne plánovanie, hoci napríklad bývalá Socialistická federatívna republika Juhoslávia prijala určitý stupeň trhového socializmu.[2][3][4]

Príkazová ekonomika sa uplatňovala v bývalom ZSSR a jeho satelitoch, vrátane Česko-Slovenska. Tento typ ekonomiky sa stále uplatňuje v KĽDR.

Výhody príkazovej ekonomiky

1. Možnosť vlády využiť pôdu, prácu a kapitál, aby slúžili ekonomickým cieľom štátu.[5]

2. Spravodlivejšie rozdeľovanie príjmov – vláda určuje, ktoré tovary sa budú vyrábať.

3. Zamedzenie výroby nežiaduceho statku.[6]

Nevýhody príkazovej ekonomiky

1. Ekonomická nestabilita – príkazové ekonomiky mali v 50. a 60. rokoch 20. storočia väčšie výkyvy vo výstupe ako trhové ekonomiky.[7]

2. Neefektívna distribúcia zdrojov – kritici príkazových ekonomík tvrdia, že plánovači nedokážu s dostatočnou presnosťou odhaliť preferencie spotrebiteľov, nedostatky a prebytky, a preto nedokážu efektívne koordinovať výrobu.[8][9]

3. Chýbajúca motivácia na znižovanie nákladov a tým aj na zavádzanie inovácií.

4. Tendencia plytvať v oblasti výroby a prerozdeľovania statkov.[10]

Zdroje:

[1] ERICSON, R. E. 2006. Command economy. In CiteSeer, 2006. [cit. 2022-09-30]. Dostupné z: https://citeseerx.ist.psu.edu/viewdoc/summary?doi=10.1.1.424.3499.

[2] Prychito, D. L. 2002. Markets, Planning, and Democracy: Essays After the Collapse of Communism. Edward Elgar Publishing. In Academia.edu, 2002. p. 72. ISBN 978-1840645194. [cit. 2022-09-30]. Dostupné z: https://www.academia.edu/23815715/Introduction_Markets_Planning_and_Democracy_Essays_after_the_Collapse_of_Communism.

[3] MANDEL, E. 1986. Defence of Socialist Planning. In Ersnestmandel.org, 1986. 33p. [cit. 2022-09-30]. Dostupné z: http://www.ernestmandel.org/en/works/pdf/Mandel%20socialist%20planning.pdf.

[4] ELLMAN, M. 1989. Socialist Planning. Cambridge: Cambridge University Press. p. 327. ISBN 978-0521358668.

[5] ELLMAN, M. 2014. Socialist Planning. Cambridge: Cambridge University Press. p. 372. ISBN 978-1107427327. [cit. 2022-09-30]. Dostupné z: https://books.google.sk/books?id=4L2ZBAAAQBAJ&pg=PA372&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false.

[6] [10] OPI. Základné ekonomické otázkya typy ekonomík. In OPI. [cit. 2022-09-30]. Dostupné z: https://orbispictus.sk/wp-content/uploads/2018/10/13_zakladne_ekonomicke_otazky_a_typy_ekonomik.pdf.

[7] ZIELINSKI, J. G. 1973. Economic Reforms in Polish Industry. New York: Oxford University Press. ISBN 0-19-215323-4.

[8] VON MISES, L. 1990. Economic calculation in the Socialist Commonwealth. In Ludwig von Mises Institute, 2014. [cit. 2022-09-30]. Dostupné z: https://web.archive.org/web/20141216200523/http://library.freecapitalists.org/books/Ludwig%20von%20Mises/Economic%20Calculation%20in%20the%20Socialist%20Commonwealth.pdf.

[9] HAYEK, F. A. 1945. The Use of Knowledge. In American Economic Review, vol. 35, no. 4, 1945. pp. 519 - 530. [cit. 2022-09-30]. Dostupné z: https://www.jstor.org/stable/1809376.

Témy